Starosta Jozef Benč pred kaplnkou v kúpeľoch. FOTO SME – JÁN KROŠLÁK
VYHNE – Kúpele vo Vyhniach patrili v predchádzajúcich storočiach medzi najznámejšie v Európe. Dnes už neexistujú, obec sa však nevzdáva myšlienky vrátiť Vyhne medzi kúpeľné mestá. „Z bývalých kúpeľov ostalo iba niekoľko budov. Komplexné rozbory vody sú tiež veľmi drahé,“ hovorí Jozef Benč, starosta obce.
Bývalú kúpeľnú tradíciu obce ešte udržiavajú niektoré zariadenia. Rehabilitačné služby sú napríklad v hoteli Sitno. Vyhne by chceli opäť získať štatút kúpeľného mesta, ale uvedomujú si, že je to zložité. Na mieste bývalých kúpeľov totiž z veľkej časti stojí termálne kúpalisko. Finančná náročnosť celého projektu oživenia kúpeľov zatiaľ brzdí akékoľvek snahy, hoci tamojšiu termálnu vodu považujú balneológovia za veľmi liečivú.
Obec pripravuje zmenu územnoplánovacej dokumentácie, ktorá ráta aj s obnovou bývalého kúpeľného areálu. „Pre nedostatok peňazí uprednostňujeme nateraz jednoduchšie riešenie. Podnikateľské subjekty v blízkosti termálnych zdrojov poskytujú aj kúpeľnú starostlivosť,“ hovorí starosta.
Vodu z vyhnianskeho prameňa využívali už starí baníci. V 19. storočí sa tam za sezónu vystriedalo 500 stálych a 1000 prechodných kúpeľných hostí. Liečiť sa tam chodil i František Rákoczy II. Ten chcel dokonca vybudovať z vyhnianskych kúpeľov konkurenta pre Karlove Vary. Začiatkom 18. storočia patrili kúpele Banskej Štiavnici. Rákoczy ich od mesta kúpil za šesťtisíc toliarov. Sumu vyplatil, ale už nestihol podpísať kúpno-predajnú zmluvu.
Vyhnianska voda má mnohé liečivé účinky na nervové, ženské ochorenia, vyčerpanosť, srdcové choroby či chudokrvnosť. Definitívnu bodku za ich slávou dal požiar počas druhej svetovej vojny. Zničil všetky drevené budovy, z kúpeľov ostalo iba torzo. Najzachovanejšou časťou je kaplnka v kúpeľnom parku. Zrekonštruovali ju a pred dvoma týždňami nanovo vysvätili.
KVETA FAJČÍKOVÁ
