Bývalý prezident MICHAL KOVÁČ by po zadržaní Ivana Lexu, bývalého šéfa tajnej služby, ktorá sa podieľala na zavlečení jeho syna do Rakúska, mohol cítiť zadosťučinenie. Aké mal pocity pri Lexovom návrate a ako sa pozerá na výsledky štvorročného vládnutia Mikuláša Dzurindu.
Čo ste prežívali pri návrate Lexu?
„Myslel som na jeho rodinu, aké utrpenie asi prežívali, keď otec a syn bol na úteku. Na druhej strane som si uvedomil jeho nezodpovednosť. Ušiel napriek tomu, že je poslancom, že tu má rodinu a mal možnosť slušne sa obhajovať. Výhovorka, že orgány tohto štátu ho chceli diskreditovať, je chabá. Ak sa chce hrať na nevinného, lepšiu možnosť, než dostaviť sa pred súd, nemal. Byť na jeho mieste a presvedčený, že som nevinný, tak vyhlásim, že neprijímam amnestiu, ktorú mi dal Mečiar v otázke únosu, a podriadim sa súdnemu procesu.“
Aké ste mali pocity? Boli ste rád?
„Nebol som rád. Ako veriaci človek som dávno odpustil krivdy voči môjmu synovi, mne a mojej rodine. Nepoznám túžbu po pomste, ale cítim, že pre zdravie spoločnosti je veľmi dôležité, aby justičné orgány učinili spravodlivosti zadosť. Toto je dobrý krok pre Slovensko, zlepšenie jeho imidžu a obnovu dôveryhodnosti v schopnosti demokracie.“
Budú justičné orgány schopné učiniť zadosť spravodlivosti?
„Sú v dileme, či sa postavia na stranu nemorálnej amnestie, alebo na stranu spravodlivosti. Žiaľ, politická garnitúra im túto dilemu neuľahčila a umožnila im odvolávať sa na amnestiu. Je tu však otázka svedomia sudcov.“
Zdá sa, že HZDS spolu s Vladimírom Mečiarom vo voľbách zvíťazí. Ako si vysvetľujete jeho stabilnú pozíciu?
„Pokiaľ sa pánu Mečiarovi podarí udržať si podporu okolo jedného milióna voličov, bude predsedom HZDS až dovtedy, kým sa sám nerozhodne odísť z politiky. Stabilná podpora voličov HZDS je pozoruhodný jav, pretože pretrváva napriek mnohým negatívnym dôsledkom jeho vládnutia. Mám na mysli naše neprijatie do NATO v roku 1997 a nezačatie prístupových procesov do Európskej únie. Pán Mečiar je schopný udržať si relatívne stabilnú voličskú podporu aj napriek v mnohých prípadoch nemorálnej privatizácii, obohacovaniu sa a krikľavému zneužívaniu právomoci verejného činiteľa. Vysvetľujem si to aj tým, že mnoho ľudí nehodnotí jednotlivých politikov podľa ich skutkov a ťažko sa orientujú v tom, kto im hovorí pravdu a kto klame.“
Ivan Gašparovič založil novú stranu Hnutie za demokraciu. Javil sa vám v minulosti ako politik, ktorý by sa mohol odpútať od HZDS?
„Nejavil, lebo vo všetkých problematických otázkach sa nielen podvolil názoru Mečiara, ale aktívne ho podporoval. Preto som ho považoval za človeka, ktorý je úzko zviazaný so všetkými negatívnymi problémami, ktoré možno označovať za protiústavné a protidemokratické akty. Napokon, aj neschopnosť pôsobiť vnútri strany tak, aby sa tam uskutočnila sebareflexia, svedčila o tom, že Gašparovič a ani iní takú odvahu nenaberú.“
Obraz koalície je dnes poznačený množstvom konfliktov. Ako sa líši od obrazu, ktorý mala po voľbách v roku 1998?
„Očakávania väčšiny občanov, ale aj predsavzatia koalície boli väčšie než to, čo v skutočnosti dosiahla. Aj ja pociťujem sklamanie, ale zároveň vnímam mnohé pozitíva a tie prevažujú. Slovensko sa vďaka tejto vláde stalo dôveryhodnou krajinou, priblížilo sa k dverám NATO a Európskej únie. Nastúpilo na cestu skutočného boja proti korupcii a k väčšej vymožiteľnosti práva.“
V čom sa koalícia dopustila najväčších chýb?
„Namiesto toho, aby si viac dôverovali a intenzívnejšie spolupracovali, začali medzi sebou nevhodne súperiť o čo najlepšie zviditeľnenie svojej strany. Prestali sa riadiť zásadou, že čím väčší úspech dosiahne vláda ako celok, tým sa zvýši aj dôvera občanov k stranám, ktoré ju zostavili. Nerešpektovanie tejto zásady viedlo k častým konfliktom, čo bolo vodou na mlyn opozícii.“
