Karlove Vary 21. júla (TASR) - Prvý a posledný sovietsky prezident Michail Gorbačov bol a zostáva odporcom rozširovania Severoatlantickej aliancie. Uznáva však právo každej suverénnej krajiny vybrať si orientáciu, uviedol na stretnutí s novinármi v Karlových Varoch.
"Národy a ich vlády sú zodpovedné za prijaté rozhodnutia. Hádam všetko uvážili, aj v bývalom Československu, dnes v Česku a na Slovensku, či v pobaltských štátoch. Je to vaše a ich právo vstúpiť do NATO," zdôraznil Gorbačov počas svojho súčasného pobytu Českej republike.
V súvislosti s odmietavým postojom západného sveta voči bieloruskému prezidentovi Alexandrovi Lukašenkovi i bývalému slovenskému premiérovi Vladimírovi Mečiarovi zdôraznil, že by si nikdy nedovolil žiadneho politika démonizovať.
"Sám som si toho veľa užil vo svojej krajine, kde som bol vydávaný za príčinu všetkého zla," podotkol Gorbačov. Ak chcú politici v dnešnej dobe skutočne prospieť svojej krajine, musia brať do úvahy všetky meniace sa okolnosti a geopolitické vplyvy a tak meniť aj svoje prístupy a metódy práce. "Voliči majú vlastný rozum a vedia, komu svoju dôveru dajú," dodal Gorbačov.
Bývalý sovietsky politik sa však obáva, že pri rozširovaní aliancie sa zopakuje situácia, ktorej sme dnes svedkami v Európskej únii. Krajiny, ktoré majú záujem o členstvo v EÚ majú záujem dostať sa na európske trhy.
"Teraz si začína Rusko i krajiny bývalej Varšavskej zmluvy uvedomovať, akí sme boli hlúpi, keď sme v situácii, keď sa každý bije o trh, svoje trhy vydali napospas. Trhy, ktoré poznáme, kde sa poznajú podnikatelia, kde si rozumieme," vyhlásil Gorbačov. Podľa neho mohli krajiny bývalého východného bloku pri budovaní vzťahov so Západom postupovať spoločne.
Prostredníctvom EÚ sa vytvára nová Európa, ale ani rozšírená EÚ proces zjednotenia nevyrieši. "Bude to len časť, možno polovica Európy, navyše, ťažko odhadnúť, čo prinesie rozšírenie, ako problémy sama EÚ zvládne. Veď už teraz sme svedkami nekonečných diskusií a problémov," zdôraznil.
Z histórie je známe, že každý systém má určité hranice svojho rozvoja. "Preto si napríklad myslím, že vstup Ruska do EÚ je nereálny pre samotné Rusko i pre úniu, hoci sme a budeme úzko prepojení," vyhlásil Gorbačov, ktorý však verí, že zjednotená Európa nie je utópiou.
Posledný sovietsky prezident sa vrátil aj k udalostiam v bývalom Československu z roku 1989. Zdôraznil, že Gustáv Husák v tom čase nepriletel do Moskvy žiadať o vojenský zásah.
"Žiadal ma len o radu, ako vymeniť vedenie, ako ho omladiť. Uvedomoval si, že staré vedenie je ťažko prístupné zmenám," zdôraznil. Všetkým predstaviteľom socialistických štátov v tej dobe Gorbačov povedal, že si majú riešiť veci sami.
"Snažili sa skryť za chrbát Moskvy, ale my sme im jednoznačne zdôraznili, že sami sú zodpovední za svoje krajiny a za svoju politiku," pripomenul Gorbačov.
"Nikdy som nezabudol na rok 1968, to bola pre mňa osobná dráma," povedal Gorbačov. Ústredný výbor komunistickej strany sa podľa neho riadil tvrdou politikou.
"Sám som sa zúčastnil na akciách, dotýkajúcich sa mne blízkych ľudí v Československu a až po rokoch som sa im ospravedlnil," spomenul Gorbačov. Alexander Dubček sa pokúsil reformovať systém, chcel socializmu dať ľudskú tvár, národy šli za ním a namiesto vstupu vojsk mala podľa Gorbačova nastať modernizácia a reforma celej Varšavskej zmluvy.
"Ťažko povedať, ako by také procesy skončili, ale som presvedčený, že v roku 1968 sme nevyužili vhodný moment prechodu z totalitných systémov k demokracii. Keď som na jeseň 1969 navštívil Prahu, Brno a Bratislavu, cítil som za tých desať dní, čo sa tu skutočne stalo. Ľudia sa k nám obracali chrbtom, nechceli nás ani len vidieť. Vtedy sme ponížili národy Československa a nič podobné by som v roku 1989 nezopakoval," zdôraznil Gorbačov.
(spravodajkyňa TASR Katarína Korgová) dem
