Kapela - dolu Maťo Mišík, vľavo Mardoša, vpravo Milan Cais a Klára Nemravová. FOTO - SALIM ISSA
ktorá spája už overenú undergroundovú klasiku s najmodernejšími experimentmi so zvukmi a elektronikou a pritom je príjemne popová.
Poslednému albumu s názvom Biorytmy venovali české médiá ešte viac pozornosti, než vtedy, keď pred dvoma rokmi objavili kapelu Tata bojs z pražskej Hanspaulky, ktorá už hrala trinásť rokov. Denník MF Dnes im zriadil webovú stránku, kritici vidia v platni Straku v hrsti najlepší album Pražského výběru v pôsobení Tata bojs a Jana Kománková o nich píše knihu. Z prvých „rockových chlapcov“ fungujú v zostave už len basgitarista Mardoša a spevák - bubeník Milan Cais, s ktorými sme sa o albume bavili.
Okrem úspechu albumu u kritiky stihol už klip k singlu Tanečnice (v réžii Jaromíra Pesra a inšpirovaný filmami Jak utopit doktora Mráčka či Hitchcockovým Psychom) ohroziť divákov MTV scénami násilia na členoch kapely. Korektnosť televízneho kanálu nepovolila ani pod recesným humorom, na ktorom Tata bojs stavajú. Ak na ich hudbu pasuje nejaký výraz, tak je to hudba hravá. Mardoša i Cais sa s ľahkosťou hrajú so slovíčkami piesní, z ktorých dokážu vytvoriť atmosféru napätia, tajomna, naliehavosti. „Tento album je o náladách,“ hovorí Milan Cais.
Ich hudba je predovšetkým zvuk, lebo „zvuk je železná košile“. Mardoša je ich lovcom: „Najprv som lovil na diktafón, ale pred cestou do Egypta som si kúpil minidisk, na ktorý som nahral množstvo zvukov. Na egyptskej ulici pracoval buchar, z rovnomerných rán som neskôr urobil slučku. Minulý rok sme s Milanom vyšli v Bratislave na most, bili sme po železe a nahrávali.“
V pozadí Tata bojs cítite, že sa dobre bavia na ukrytých významoch, a prázdnu recesiu vedia nahradiť schopnosťou hrať a robiť muziku. Ich hrou je aj vliepanie dialógov z obľúbených filmov do textov - z filmového popevku piti-piti-pá s Funésom vznikla celá pieseň, asi najslabšia z celého albumu, lebo k tej melódii sa dá prísť lacno.
Úplný opak je skladba Vozejček, pesnička s Tonym Ducháčkom, kultovou postavičkou kapely Garáž: „Tým, že prišiel do štúdia, splnil nám dlhoročný sen,“ hovorí Cais. „Tony je pre nás taký český Iggy Pop.“ Podľa Mardošu najťažšie bolo zohnať jeho telefón a dotelefonovať sa mu. V piesni mal pôvodne zaspievať štyri riadky, nakoniec je z toho regulárny duet, ktorý ako by z Garáže vypadol.
Hudbu Tata bojs nesprevádzajú šokujúce správy, škandál za nich musel vyrobiť kontroverzný režisér klipov Pesr. Slušní oteckovi chlapci neprovokujú. „Premýšľali sme, ako riešiť túto situáciu: kapely prídu do hotela, rozmlátia ho a zas odídu. My nie sme ten typ. Riešili by sme to naopak, že by sme všetko opravili. Titulky by zneli: Tata bojs vymaľovali hotel! Opravili kohútiky, aby netiekli, ustlali postele.“ Trenčín, kde včera hrali na Pohode, by sa nestihol čudovať.
