Barry Sonnenfeld, Will Smith a Tommy Lee Jones. FOTO - ČTK
rovnomenného komiksu. Bol prekvapením filmovej sezóny v roku 1997 a prebil aj favorita ako Jurský park 2. Pokračovanie Mužov v čiernom nechce byť ničím iným ako perfektným pukancovým filmom: ešte viac gagov, ešte viac mimozemšťanov, ešte viac product placementu - Men in Black 2 je možno tým najpoctivejším filmom roka. Barry Sonnenfeld hovoril s nemeckými novinármi o vizuálnych hókusoch pókusoch a popôrodných depresiách.
Men in Black 2 je kratší ako deväťdesiat minút. Netrúfli ste si žiadať od diváka viac?
„Ani iné moje filmy nie sú oveľa dlhšie, či už Adamsovcov alebo Chyťte ho! Scenár mal asi stodvadsať strán, teda nie viac, ako pri iných mojich filmoch.“
Prečo tak málo?
„Nerád nechávam hercov rýchlo rozprávať a tiež sa vzdávam dlhých nájazdov kamery. Dajte rovnaký rukopis niekomu, ako je autor Magnólie Paul Thomas Anderson a urobí z toho dvaapolhodinový film.“
Môže sa komédia takto urýchľovať?
„Tempo môžu urýchľovať herci. Lenže keby ste neustále strihali jeden obraz na druhý, všetko komické vyprchá. Najlepšie sú úplne normálne sekvencie s dvoma postavami. Napríklad ako v Men in Black 2 - v popredí máme psa Franka, ktorý spieva I Will Survive, v pozadí stojí Will Smith, ktorý horko-ťažko potláča zúrivosť. Keby tam bol iba on sám, tak sa ten gag stratí.“
Ako bývalý kameraman ste určite trpeli na vizuálne hračičky. Je to tak?
„Nikdy som sa nepovažoval za kameramana, ale za režisérovho priateľa. Preto som svojmu režisérovi nikdy neodporučil žiadne úžasné zábery, ktoré by v príbehu vyrušovali.“
Prečo ste vôbec vymenili kameru za režisérsku stoličku? Z túžby po moci?
„To určite! Bol som ako kameraman šťastný a pokojný. Ale jedného dňa som mal telefonát od producenta Scotta Rudina. Tim Burton a Terry Gilliam mu odmietli réžiu Adamsovcov a on sa rozhodol skúsiť to s nováčikom. Tak ma prehovoril.“
Normálne sa len máloktorému kameramanovi podarí presadiť aj pri réžii. Ako sa to podarilo vám?
„Pred Adamsovcami som si pozrel režijné debuty niektorých kolegov - Gordona Willisa, ktorý nakrúcal s Coppolom trilógiu Krstného otca, alebo Johna Alonza, kameramana Čínskej štvrte. Čo urobili? Povýšili dovtedajšieho asistenta kamery na kameramana. Inými slovami: nechceli sa nikdy vzdať pôvodného povolania. Preto režírovali len jediný raz a už nikdy viac.“
A vy ste sa z toho poučili?
„Vedel som, že sa musím prinútiť pracovať s hercami.“
Doteraz ste nakrúcali len komédie. Nemáte chuť na niečo vážne?
„Ja jednoducho hrozne rád rozosmievam. Žije vo mne zamaskovaný zabávač, chrlič smiešnych historiek, čo nikdy nemal dosť odvahy postaviť sa k mikrofónu. Budúci rok však trochu zmením žáner: budem nakrúcať detský film podľa úspešnej knižnej série Lemony Snicket.“
Nebojíte sa po Men In Black začínať zas ďalšiu sériu?
„Práve preto som minulú noc nespal. Čo ak aj Lemony Snicket sa bude nakrúcať ďalej a ďalej? To by bola dosť hrozná životná perspektíva.“
Nemáte vlastne radšej menšie filmy, napríklad Chyťte ho?
„Priznávam, že ma bavia viac. Keď sa skončí nakrúcanie, máte pokope celý materiál a treba už len strihať. Celé to trvá rok. Pri Men In Black 2 sa rok len nakrúca, potom treba robiť réžiu počítačových efektov a pri tom strihať a strihať. Stálo ma to dva roky života.
Ale zdá sa, že ste to prežili, nie?
„To najhoršie ešte len príde. Keď sa celá práca aj promo turné skončí, prídu popôrodné depresie. A čím dlhšie bolo tehotenstvo, tým ťažšie.“
