Šéfanalytik Národného úradu práce Pavel Tomasta síce upozorňuje, že tohtoročná priemerná miera nezamestnanosti by nemala klesnúť pod devätnásť percent, no budúci rok by sa podľa neho mala pohybovať okolo 18,5 percenta. Vláda je ešte optimistickejšia a vo východiskách budúcoročného štátneho rozpočtu počíta s nezamestnanosťou na úrovni 17,6 percenta.

Rozdiel v odhadoch nezamestnanosti môže byť podľa odborníkov nebezpečný. „Toto percento bude mať veľký vplyv na odvody do sociálnych fondov, do zdravotného fondu a tiež aj do nášho fondu,“ myslí si Tomasta.

Zásluhu na znižovaní nezamestnanosti má podľa Tomastu aktívna politika trhu práce, vďaka ktorej sa tento rok o polovicu zníži prílev absolventov škôl do evidencie úradov práce. V júni rozšírilo armádu nezamestnaných iba 16 000 absolventov škôl, pričom vlani v rovnakom období to bolo 30 000.

Tomasta čaká, že do septembra bude bez práce 45- až 50-tisíc skončených školákov. V minulých rokoch ich bolo dvakrát viac. „Voľných pracovných miest je viac ako po iné roky. Sú tvorené hlavne službami a brigádami,“ tvrdí Tomasta. Oproti roku 2001 je dnes o štyridsať až päťdesiat percent viac voľných pracovných miest.

Významnú úlohu pri zamestnávaní skončených školákov má aktívna politika trhu práce. Najviac využívaná je absolventská prax. Spočíva v tom, že štát platí mladému zamestnancovi minimálnu mzdu, čím motivuje podnikateľa, aby zamestnal radšej absolventov.

Miera nezamestnanosti v júni klesla o 0,12 percentuálneho bodu na 18,74 percenta. V medziročnom porovnaní sa nezmenila. Celkový počet evidovaných nezamestnaných sa ku koncu júna znížil na 507-tisíc.

Z jednotlivých regiónov zaznamenal najvyššiu mieru nezamestnanosti Košický kraj (24,35 percenta). Naopak, najnižšiu mieru má tradične Bratislavský kraj (5,58 percenta).

TOMÁŠ VELECKÝ