Lexa využil to, že popové hviezdy aj veľkí zločinci sú v modernej dobe mýtické postavy a ich verejná tvár je majetkom fascinovaných davov, ktoré si ju podvedome idealizujú. Lexa pracoval na svojej tvári veľmi usilovne a urobil všetko preto, aby si ju ľudia prestali spájať s človekom, ktorý ešte pred štyrmi rokmi držal celú spoločnosť v strachu a ktorý ublížil toľkým ľuďom, o krajine ani nehovoriac.
Stačí ho však len o čosi dlhšie počúvať a o čosi lepšie sa mu prizrieť, aby bolo jasné, že sa vôbec nezmenil. Tak ako vtedy, aj dnes je pre neho prirodzené luhať každému do očí, obviňovať všetkých naokolo a seba vyhlasovať za nevinného. Už dávno stratil poňatie o tom, že pravda existuje nezávisle od neho. V schopnosti klamať mal v Mečiarovi naozaj veľkého učiteľa.
Ale aj napriek veľkému riziku, že Lexa oklame väčšinu spoločnosti, novinárov a sudcov nevynímajúc, je dobré, že je opäť medzi nami. Národ potrebuje mať svojich veľkých zločincov doma, aby sa na ich činoch a slovách naučil rozoznávať dobro a zlo, pravdu a lož. Ak sa teraz nechá Lexom oklamať, tak zlyhá a prídu ďalší Lexovia.
Autor: Martin M. Šimečka
