Paríž 19. júla (TASR) - Ruský novinár Alexander Ginzburg, ktorý bol v 60. a 70. rokoch 20. storočia jednou z popredných osobností disentu v bývalom Sovietskom zväze, zomrel dnes v Paríži vo veku 65 rokov. Informovala o tom agentúra AFP s odvolaním sa na jeho manželku.
Zdravie novinára, ktorý strávil v sovietskych väzeniach a gulagoch viac ako desaťročie a ktorý zohral významnú úlohu v hnutí bojujúcom v niekdajšom ZSSR za rešpektovanie ľudských práv, bolo silne podlomené.
A. Ginzburg, ktorý začal so štúdiom žurnalistiky v období, keď sa v jeho krajine začalo s odhaľovaním zločinov stalinizmu, založil v roku 1959 literárny časopis Syntaxis. Po vydaní jeho troch čísel sa však ocitol za mrežami a strávil dva roky v pracovnom tábore. Po niekoľkých rokoch na slobode ho zatkli opäť v roku 1967, aby ho odsúdili tentoraz na päť rokov odňatia slobody. Dôvodom bolo, že v akejsi Bielej knihe informoval o procese, v ktorom dvaja spisovatelia čelili obvineniu, že publikovali svoje - v Sovietskom zväze zakázané - diela na Západe.
Ani po roku 1974, po prepustení na slobodu, Ginzburg svoj boj za spravodlivosť nevzdával. Postavil sa na čelo nadácie, ktorú zriadil nositeľ Nobelovej ceny za literatúru Alexander Solženicyn, aby pravidelne informoval o prenasledovaní a zatýkaní sovietskych disidentov. V ďalšom procese mu nadelili osem rokov v pracovnom tábore, v ktorom ochorel na tuberkulózu. Za jeho prepustenie na slobodu sa angažovalo medzinárodné spoločenstvo.
V roku 1979 patril Ginzburg do skupiny disidentov, ktorých vymenili za sovietskeho špióna, ktorého odhalili v USA. O rok neskôr sa usadil vo Francúzsku, aby tu niekoľko rokov pracoval pre týždenník ruských emigrantov.
Ginzburgov skon označila dnes za veľkú stratu Jelena Bonnerová, vdova po neohrozenom bojovníkovi za ľudské práva, atómovom fyzikovi Andrejovi Sacharovovi, medzi ktorého blízkych spolupracovníkov v disente patril aj Ginzburg.
6 le juh
