ILUSTRAČNÉ FOTO - ARCHÍV
), sa prvý raz bežal v anglickom Epsome 4. mája 1780 a postupne ho prevzali aj v ostatných krajinách sveta (Francúzsko 1836, Austrália 1861, Írsko 1866, Rakúsko-Uhorsko 1868, Nemecko 1869, USA 1875, Taliansko 1884, Rusko 1886, Československo 1921, Japonsko 1932, Švajčiarsko 1981, Česká republika a Slovenská republika od roku 1993). Derby je všade sviatkom turfu, a to aj napriek tomu, že ho nevyhrá vždy favorit, ale aj preto, že sa počas týchto dostihov odohrajú nepredvídané veci.
O názve rozhodla do vzduchu vyhodená minca
Začiatkom roku 1780 sa v Epsome zišli anglickí prominentní turfmani, aby rozhodli, ako pomenujú novozaložené spoločné dostihy pre trojročné kobyly a žrebce. Kandidáti na túto poctu boli dvaja - lord Edward Stanley z Derby a sir Bunbury. Džentlmeni sa dohodli, že o názve rozhodne do vzduchu vyhodená minca. Keď sa blýskala vo vzduchu, nedalo sa vylúčiť, že v budúcnosti svetový šport obohatí výraz „bunbury“. V takom prípade by potom futbaloví fanúšikovia chodili sledovať na Pasienky alebo na Tehelné pole „bratislavské bunbury“… Kovová minca však po dopade prisúdila nesmrteľnosť názvu derby!
Prekvapujúci víťaz 1. Kentucky Derby
Veľkým favoritom prvých dostihov o americkú „modrú stuhu“ (17. mája 1875) bol žrebec Chespeake, ktorý sa však na štarte omeškal, takže vedúcu pozíciu zaujal jeho stajňový druh Aristides. Keď sa blížil k cieľovej rovine, obzrel sa džokej Lewis dozadu a s prekvapením zistil, že súperi sa jeho koňovi z úctyhodnej vzdialenosti dívajú na zadok. Vtedy Aristidov majiteľ McGrath vyskočil na zábradlie a mávnutím dal Lewisovi pokyn, aby s Aristidom fujazdil do cieľa. To sa mu podarilo a za víťazstvo získal majiteľovi nielen 2850 dolárov, ale aj trvalé miesto v dostihových encyklopédiách.
Tridsaťsedem štartov na Donskom poli
Prvé dostihy o ruskú „modrú stuhu“ sa bežali pod Moskvou na Donskom poli o lukratívnu dotáciu 18 000 rubľov (1886) a mali kuriózny začiatok i koniec. Štartérovi sa totiž až na tridsiaty siedmy raz podarilo vypustiť na trať trinásť koní. Po prebehnutí cieľom ani hlavný rozhodca nedokázal určiť víťaza, a preto dekoroval dva kone Baroneta a Good Boya, ktoré odchoval popredný poľský chovateľ Ludwik Krasiński.
Smrť sufražetky pod konskými kopytami
Tragický priebeh malo slávne The Derby Stakes v anglickom Epsome 4. júna 1913. Veľkým favoritom bol žrebec Anmer v sedle s džokejom Herbertom Jonesom zo stajne kráľa Juraja V., ktorý aj skvele odštartoval a do zákruty zvanej Tattenham-Turn vcválal na vedúcej pozícii. Vtedy sa koňovi pod kopytá z davu divákov vrhla sufražetka Emily Davisonová, ktorú kôň kopytami zasiahol do hlavy a na mieste usmrtil. Aj Anmer síce padol na zem a džokej sa zo sedla katapultoval, ale nič sa im nestalo.
Smola džokejky Míly Hermansdorferovej
V roku 1969 bol veľkým favoritom 49. československého derby výborný žrebec Relief z napajedlianskeho chovu, ktorého stálou jazdkyňou bola džokejka Míla Hermansdoferová. Tá sa prípadným víťazstvom mohla zapísať do histórie svetového turfu ako jazdkyňa, ktorá sa na chrbte koňa doviezla po „modrú stuhu“. Týždeň pred derby na jedných provinčných dostihoch spadla z koňa, zlomila si nohu, a tak Reliefa musela prenechať skúsenému džokejovi Františkovi Hulešovi, ktorý žrebca na chrbte dopilotoval k ľahkému víťazstvu. O rok neskôr sa do dejín turfu zapísala džokejka Ina Schwarzkächelová, ktorá vyhrala Holandské derby. Míle Hermansdorferovej sa to podarilo až v roku 1971 s Crapomom, ale na svetový primát jej to už nestačilo.
JURAJ GRESSNER
