Aké to asi musí byť pre hudobníka, i keď už dostatočne známeho a úspešného, ak ho na spoluprácu vyzve niekto, na koho pesničkách sám v mladosti vyrastal? Pomerne čerstvo by o tom vedeli porozprávať páni Beck, Billy Corgan (ex-Smashing Pumkins), Jarvis Cocker (Pulp), Dave Stewart (ex-Eurhytmics) a kompletná kapela Blur. Všetci títo interpreti ochotne prispeli pesničkami, obsluhovaním nástrojov a podaktorí aj vokálmi na nový album Marianne Faithfullovej, skutočnej rockovej anti-dámy, ktorá od čias ako ju v tínedžerskom veku do postele i na pódiá vytiahol len o málo starší Mick Jagger, ochutnala všetko, čo sa v tomto odvetví života ochutnať dalo. Pomaly jej ťahá na šesťdesiatku, v hlase má všetky cigarety sveta a hrá hudbu, na akú sa väčšina jej mladších a takzvane progresívnych kolegýň nikdy nezmôže.
Pokiaľ by sa aj sama nevedela rozhodnúť, čo v roku 2002 pristane jej naturelu, a zároveň znie súčasne, rozhodne mala v adresári správnych ľudí. Už len z pestrej selekcie vyplýva, že výsledok nemôže dopadnúť zle, v tomto prípade to však dopadlo najlepšie, ako mohlo. Páni umelci nielen popožičiavali vlastné staršie pesničky, tak ako Beck svoju baladu s country nádychom Nobody‘s Fault zo staršieho albumu Mutations, ale väčšinou prispeli novým špeciálne napísaným materiálom. Billy Corgan prišiel hneď s troma pesničkami a v záverečnej Something Good sa predstavil ako autor optimistického chytľavého popu, čo rozhodne nie je výraz, s akým si ho bežne spájame. Naopak, Beck v otváracej skladbe albumu Sex With Strangers prišiel s ochutnávkou atmosféry svojej ostatnej sólovky a rovnako tak Jarvis Cocker v Sliding Trough Life On Charm zasadil Marianne do atmosféry zlatých brit-popových čias, ktoré s Pulpom v 90. rokoch zásadne spoluvytváral.
Bez tvorivej účasti zvonku ostali texty, nie veľmi zadumané, ale i tak vzdialené od bežných fráz. O sexe aj o živote, o drogách aj o smrti a najmä o pocitoch v hlave človeka, čo to všetko prežil bez servítky pred ústami a nebude to robiť ani teraz. Tak isto ako sa Tom Jones pred pár rokmi vyšvihol so svojím Reload, rovnako dobre zvládla návrat i Marinne Faithfull, i keď ona vlastne nikdy na tak dlho ako Tom zo scény neodišla. Na rozdiel od svojho rovesníka sa však vždy cítila lepšie v tmavšom a vlhkejšom, avšak úprimnejšom undergrounde, ako na nablýskanom výslní s vlasmi zaplavenými pomádou. A taká i ostala.
Autor: RADO ONDŘEJÍČEK(Autor je redaktorom magazínu www.inzine.sk)
