MADRID, RABAT - Španielsko včera navrhlo, že stiahne svojich vojakov zo sporného stredomorského ostrova Perejil. Ten minulý týždeň obsadil tucet marockých vojakov, ktorých predvčerom z ostrova menšieho ako futbalového ihrisko zase vytlačilo necelých 30 príslušníkov španielskych špeciálnych jednotiek. Ako podmienku odchodu si ale Madrid stanovil to, že Maročania už ostrov druhýkrát neobsadia.
Po napätých stredajších udalostiach, keď sa na Perejile vylodila armáda, sa i včera z Maroka ozývali hlasy, ktoré hovorili o otvorenom vyhlásení vojny. Dvere pred diplomatickými rokovaniami si ale marocká vláda v Rabate nezabuchla. Vo svojom oficiálnom komuniké Rabat de facto prijal španielske návrhy, keď uviedol, že jeho krajina dodrží stav spred 11. júla, keď malý ostrov obsadili marockí vojaci. Podmienkou podľa marockého šéfa diplomacie Mohammeda Benassaina je, že Španieli z Perejilu stiahnu svoju armádu i zástavy. Až potom sú ochotní viesť dialóg.
Španielska ministerka zahraničných vecí Ana Palaciová včera vyhlásila, že jej krajina nemieni na Perejile zotrvať. „Z ostrova odídeme, ak nám Maročania zaručia návrat do pôvodného stavu,“ vyhlásila.
Vzťahy medzi oboma krajinami sa dostali na bod mrazu po tom, ako ho minulý týždeň obsadili marockí vojaci. Najskôr sľubovali, že spor vyriešia diplomatickou cestou. Tá ale zlyhala, hoci podľa marockej strany krátko pred zásahom pomoc ponúkali Spojené štáty. Medzinárodné spoločenstvo prijalo vylodenie španielskych vojakov so znepokojením. Španielsko z ničoho nikto neobviňoval, keďže Madrid svoj postup ospravedlnil tým, že Maročania porušili pôvodný status quo ostrova, podľa ktorého nemala ani jedna strana právo ostrov vojensky využívať. Španielsky minister obrany Federico Trillo zase zásah ospravedlnil tým, že „našu krajinu napadol iný štát na našom území“.
USA označili vzťahy medzi oboma krajinami za „nešťastné“ a Madrid s Rabatom vyzvali, aby našli mierové riešenie. Francúzsko, tradičný spojenec marockého kráľa Mohammeda VI. v Európe, zase vyjadrilo obavy a žiadalo „ukončenie degradácie vzťahov medzi oboma spriatelenými krajinami“. V centrále NATO zase vyjadrovali spokojnosť s vývojom udalostí.
Neobývaný, skalnatý ostrovček, sotva väčší ako futbalové ihrisko, Španielsku patril od roku 1668. Takmer štyri desaťročia ho ale nikto neobýval, vari iba s výnimkou marockých pastierov kôz, ktorí si nevedia vynachváliť kvalitu petržlenu na ostrove. (taa)
