BRATISLAVA – Pestovať cukrovú repu a vyrábať cukor so ziskom je možné aj bez štátnych dotácií. Podmienkou je prevzatie tzv. cukrového režimu Európskej únie, ktorý zabezpečuje sebestačnosť tohto odvetvia potravinárstva. Denníku SME to povedal výkonný riaditeľ Slovenského cukrovarníckeho spolku Robert Straka.
Cukrový model v Európskej únii však zďaleka nevychádza z voľného trhu a nie je zbavený regulácie. Základom je chránená (pomerne vysoká) cenová úroveň cukru z domácej produkcie pre domácich spotrebiteľov, označovaného ako cukor kategórie A. Časť ziskov prvovýrobcov a cukrovarníkov putuje do samostatného fondu, ktorý vzápätí vyrovnáva straty z vývozu takzvaného cukru kategórie C – prebytku. Systém je napriek tomu, že je voľnej súťaži vzdialený, spravodlivejší ako vyrovnávanie strát prostredníctvom garančných a štátnych fondov v neprehľadnom systéme tvorby ich zdrojov a následného použitia v iných komoditách.
Okrem toho je v prípade pestovateľov cukrovej repy aj záruka nezneužívania zdrojov vyrovnávacích fondov. Cukrovarníctvo je totiž tzv. jednokomoditným odvetvím, cukrovary nemožno prerobiť na výrobne iných produktov a cukrovú repu nemožno skladovať a prevážať. Prvovýrobcovia a cukrovarníci sú teda od seba vzájomne závislí, a to vo svojom regióne.
Pestovanie cukrovej repy je typickým príkladom prepojenia agrobiznisu s pestovateľmi pri zakladaní úrody. Pestovatelia uzatvárajú s cukrovarmi zmluvy na 1-3 roky s tým, že cukrovary ručia odberom a vypočítateľnou cenou cukru za dodávky osiva, hnojiva, nafty a technológií. Nie často, ale predsa sa využíva aj možnosť priamej finančnej pomoci cukrovaru pestovateľovi. Podľa predsedníčky Zväzu pestovateľov cukrovej repy Evy Tomkuljakovej sa v uplynulých rokoch nikdy nestalo, že by cukrovary nevedeli prevziať úrodu, a to ani v prípade, že mal pestovateľ nadbytok. Záujmom pestovateľov je udržanie súčasného stavu výroby bieleho cukru.
Na Slovensku sa stabilizovalo pestovanie cukrovej repy na výmere 30-35-tisíc hektárov so štátnou dotáciou 170 korún na tonu v systéme produkčných dotácií. Kapacita slovenských cukrovarov je zhruba 200-210-tisíc ton cukru, pričom využitá je na výrobu asi 170-tisíc ton ročne (navrhovaná kvóta A pre Slovenskú republiku je 189 760 ton, kvóta B je 18 976 ton).
Vďaka neexistencii účinnej ochrany domácich výrobcov sa v minulej cukrovarníckej sezóne doviezlo na Slovensko 60-tisíc ton cukru a vyviezlo sa 41-tisíc ton. V dovoze dominoval lacný prebytkový cukor zo svetových trhov, v ktorého cene sa prejavili exportné dotácie krajiny pôvodu alebo Európskej komisie.
ATTILA LOVÁSZ
