KOŠICE, BRATISLAVA – Mnohým nemocniciam na Slovensku pribudli v poslednom čase ďalšie nezaplatené faktúry – za darcov krvi. Nový Zákonník práce zakotvuje, že zamestnávateľ darcu krvi si môže ušlú mzdu zamestnanca vymáhať od zdravotníckeho zariadenia, v ktorom sa odber uskutočnil.
Od Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Košiciach si vymáha dennú mzdu zamestnancov – 43-tisíc korún – napríklad Železničná spoločnosť, a. s.
Aj banskobystrická Rooseveltova nemocnica, ktorá patrí medzi najväčšie a zároveň aj najzadlženejšie na Slovensku, eviduje niekoľko faktúr za jún, suma je asi desaťtisíc. „Prichádzajú však ďalšie faktúry, a tak sa môže stať, že ak nemocnica nezaplatí, zamestnávatelia prestanú darcov uvoľňovať,“ hovorí primár oddelenia klinickej transfúziológie Rooseveltovej nemocnice Mirko Peprný. Faktúry od Železničnej spoločnosti a ďalších má už aj Dérerova nemocnica na Kramároch v Bratislave.
Košická Nemocnica VSŽ podľa riaditeľa Juraja Vančíka na vznikajúci problém upozornila ministerstvo zdravotníctva dávno pred tým, ako zákon vstúpil do platnosti, ešte v septembri minulého roku. Pracovníci ministerstva problém odložili s konštatovaním, že to hádam nik nebude od zdravotníckeho zariadenia vymáhať.
V súvislosti s novým Zákonníkom práce vypracovala nemocnica výzvu darcom, aby prichádzali na odber krvi v čase svojho osobného voľna. Niektorí situáciu pochopili, iní nie. Keď pred dvoma týždňami nemocnica v úsilí riešiť vzniknutý problém žiadala darcov, aby pred odberom podpísali vyhlásenie, že nebudú od zamestnávateľa žiadať vyplatenie ušlej mzdy, zo štyroch desiatok ľudí v čakárni sa dvadsiati zodvihli a odišli.
Niektoré nemocnice sa pokúšajú dohodnúť. „Navštívili sme už vedenie Železničnej spoločnosti a požiadali ho, aby netrvalo na refundácií miezd. Pre jednotlivých zamestnávateľov je totiž strata týchto finančných prostriedkov oveľa únosnejšia ako pre nemocnicu. Muži môžu darovať krv štyrikrát a ženy iba trikrát do roka, takže darca krvi nechýba na pracovisku až tak často. Nič iné sa v súčasnosti ani robiť nedá. Teraz v lete bojujeme s nedostatkom krvi, preto si nemôžeme dovoliť odmietať či inak obmedzovať darcov. Práve naopak. Sme nútení obvolávať a pozývať na odber stálych darcov a zverejňovať výzvy v médiách,“ poznamenala primárka Nemocnice VSŽ.
Riešením by bolo zavedenie odberových hodín večer alebo aj cez víkend, čo by vyriešilo problémy s refundáciou mzdy. Nie všetky transfúzky sú však ochotné takéto opatrenia zaviesť, znamenalo by to prácu na zmeny.
Iným riešením by bolo zrušenie zákonného dňa voľna po odbere. Vo svete deň voľna nebýva – dobrovoľní darcovia chodia na odbery vo svojom voľnom čase. Lekári sa však obávajú, že by sa počet darcov, aspoň spočiatku, výrazne znížil. „Na Slovensku nie sú ľudia zatiaľ natoľko vyzretí, aby prišli darovať krv na úkor osobného voľna. Jednoducho pri schvaľovaní Zákonníka práce poslancom zase raz niečo uniklo a môže to mať neblahé následky na zdravie ľudí,“ hovorí Peprný. (jg, mar, tasr)
Ministerstvo – nedá sa to zmeniť
Ministerstvo zdravotníctva o probléme s odbermi krvi vie, minister Kováč rokoval aj s ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny Magvašim. Výsledkom rokovania bolo, že Zákonník práce sa v tomto bode zmeniť nedá. Kopíruje európske normy. Rozdiel je v tom, že na Západe si mnohé podniky neuplatňujú náhradu mzdy. Mať v podniku darcov krvi chápu ako česť, zvyšuje im to prestíž, zamestnávatelia darcom vychádzajú v ústrety. Chápu to ako súčasť svojej sociálnej politiky. „Hľadáme takú metodiku, ako nezasiahnuť do Zákonníka práce, ale hľadať iné riešenie, ako získať peniaze,“ hovorí minister Kováč. Podľa neho by sa riešenie mohlo nájsť v oblasti sociálneho práva alebo zmeny systému poistenia. (mar)
