Vyznamenania sa množili aj za Mečiarovej éry a dostával ich kde-kto. Oľga Keltošová preberá v marci 1998 z rúk vtedajšieho predsedu vlády a zastupujúceho prezidenta Vladimíra Mečiara Rad Andreja Hlinku I. triedy za mimoriadne zásluhy o vznik Slovenskej republiky. Zároveň ju vymenoval za mimoriadnu a splnomocnenú veľvyslankyňu, vedúcu Stálej misie Slovenskej republiky pri OSN v New Yorku, odkiaľ sa po voľbách vrátila domov.
FOTO – ARCHÍV TASR
BRATISLAVA – Medzi kandidátmi, ktorých vláda včera navrhla na vyznamenanie Radom Ľudovíta Štúra, je aj súčasný veľvyslanec Slovenskej republiky v USA Martin Bútora. Okrem neho je medzi kandidátmi šestnásť osobností spoločenského života.
Predkladateľom vládneho návrhu bol podpredseda vlády Pál Csáky. Bútorovo meno sa do návrhu dostalo až na rokovaní vlády, Csáky nebol o jeho vhodnosti presvedčený. Myslí si, že vhodnejší čas na vyznamenanie Bútoru by nastal o jeden až dva roky, po dovŕšení integrácie Slovenska do NATO. „Aj na môj podnet vznikla diskusia, či je dobré, ak je vyznamenaný ktorýkoľvek štátny zamestnanec v aktívnej službe,“ povedal Csáky.
Vo vláde nakoniec prevládol argument, že podobne bol vyznamenaný aj Jozef Stank ešte ako veľvyslanec v Českej republike.
Právo ponúknuť svojich kandidátov na vyznamenanie má každé ministerstvo. Tento rok sa ho vzdalo až deväť ministerstiev a Csáky si myslí, že to môže byť spôsobené nedostatkom osobností. „Mám pocit, že Slovensko trpí nedostatkom osobností vo verejnom živote a z toho vyplývajú aj naše problémy v politike.“
Jedným z tých, ktorí nikoho nenavrhli, je aj ministerstvo sociálnych vecí Petra Magvašiho. „V tomto období nebol žiaden taký typ,“ hovorí Magvaši, ktorý si myslí, že vyznamenanie má svoju hodnotu a zvýši prestíž ocenených.
Minister obrany Jozef Stank si myslí, že „jediná cesta, aby sa zvýšila váha ocenení, je, ak bude ocenený ten, kto má primeranú autoritu.“
Podľa hovorcu prezidenta Schustera Jána Füleho je možné, že sa prezident k návrhom vyjadrí už zajtra. Prezident má aj právo navrhnúť svojich kandidátov na vyznamenanie a podľa Füleho ho aj využije.
Jednou z vyznamenaných bude aj herečka Mária Kráľovičová, ktorá podľa mnohých pamätníkov mala ako členka komunistickej strany vrúcny vzťah k bývalému režimu. Aj o jej kandidatúre sa vo vláde diskutovalo, ale „vzhľadom na to, že má veľké životné jubileum, sa akceptoval návrh pána Fogaša“, vysvetľuje Csáky. Kráľovičová tento rok oslavuje 75. narodeniny.
Vláda, naopak, neschválila kandidatúru Matúša Kučeru, bývalého ministra školstva druhej Mečiarovej vlády. Podľa Csákyho bol príliš previazaný s istými politickými silami a nie je isté, či si vysoké ocenenie za svoju prácu zaslúži. Kučerovu kandidatúru presadzoval Ján Čarnogurský.
(rp)
Kandidáti vlády na udelenie vyznamenania:
predseda vlády:
Emília Vášáryová – herečka, členka SND
Hana Ponická – spisovateľka a prekladateľka
Ján Popluhár – bývalý futbalový reprezentant
podpredseda vlády Ivan Mikloš:
Martin Bútora – veľvyslanec SR v USA
podpredseda vlády Ľubomír Fogaš:
Mária Kráľovičová – herečka, členka SND
Štefan Ogurčák – právnik, sudca
podpredseda vlády Pál Csáky:
Tibor Ágh – učiteľ, folklorista
minister zahraničných vecí:
Ľubomír Orság, in memoriam – vojak, člen pozorovateľskej misie v Macedónsku
minister školstva:
Beloslav Riečan – matematik
Miron Zelina – pedagóg, psychológ
minister vnútra:
Ján Milan Dubovský – historik
minister kultúry:
Ester Šimerová-Martinčeková – maliarka
Martin Martinček – fotograf
Ján Boor – vysokoškolský profesor
Martin Slivka – etnograf a režisér
minister spravodlivosti:
Štefan Vráblec – bývalý rektor Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda a Pápežského kolégia sv. Cyrila a Metoda v Ríme
minister obrany:
Milan Cerovský – náčelník Generálneho štábu Armády SR
Jozef Blizman – veliteľ pozemných vojsk Armády SR
minister pôdohospodárstva:
Alexander Sommer – pracovník Výskumného ústavu živočíšnej výroby v Nitre
Socialistická éra bola na medaily štedrá
Štátne vyznamenania nadväzujú na tradíciu prvej Československej republiky. V roku 1922 bolo vytvorené jedno z najčastejšie používaných vyznamenaní Rad bieleho leva. V ďalších desaťročiach bola menená len podoba a obsah radu. V časoch po roku 1948 sa však roztrhlo vrece s vyznamenaniami, radmi, titulmi. Okrem Radu bieleho leva sme mali napríklad Rad priateľstva, ocenenie Hrdina socialistickej práce, Rad Víťazného februára, Rad budovania socialistickej vlasti, v roku 1955 pribudol Rad Klementa Gottwalda – za budovanie socialistickej vlasti. Od roku 1951 bolo okrem radu a vyznamenania možné získať aj titul Hrdina práce, Rad Červeného práporu práce a vyznamenanie Za pracovnú vernosť a Za pracovnú obetavosť, Za zásluhy o Ľudové milície.
Od roku 1953 sa začali vyznamenávať umelci. Od tých čias máme národných a zaslúžilých umelcov. Vyznamenávaní však odvtedy boli aj učitelia, ktorí dostávali Medailu Jána Amosa Komenského, lekári Medailu J. E. Purkyně.
Rozdávali sa aj tituly ako Hrdina Československej republiky, Letec-kozmonaut ČSSR a zaslúžilí a vzorní pracovníci rôznych povolaní. V roku 1990 boli všetky tieto vyznamenania, rady a tituly zrušené. (hr)
