ŠTARTFOTO - JÁN SÚKUP

Na vyžiadanie futbalového prezidenta Františka Laurinca letela do Švédska posádka tučka Slovenských aerolínií v zložení, s ktorým naši neprehrali. Vo Švédsku prišiel koniec série a vrátil sa staronový kapitán M. Lešiga. Tri a štvrťhodinový let prebehol v super pohode, ale do Baku sme prišli až podvečer. Dôvod? Časový posun tri hodiny.

Medzi 15 fanúšikmi a novinármi bol aj proivinciál Saleziánov Don Bosca z Miletičovej ulice v Bratislave Vladimír Fekete. „Naši bratia z Baku ma upozornili na túto možnosť, inak sa lieta cez Moskvu, a tak som ju využil,“ povedal rodák z Chorvátskeho Grobu a aj futbalový fanúšik, najmä blízkych rodákov Popluhára, Cvetlera a Jančulu. Zápasy si však nenechá ujsť.

Letelo sa vo výške 11,2 km priemernou rýchlosťou 900 km/h, len informácia o teplote vonku mrazila, bolo mínus 55 stupňov Celzia.

Pristáli sme do plus 27 stupňov v tieni. O deviatej večer ešte pražilo slnko, v Kaspickom mori sa kúpalo.

Azerbajdžan, bývalá zakaukazská republika bývalého Sovietskeho zväzu, je s Tureckom najužšie spätá. Rečovo je to čosi medzi češtinou a slovenčinou. Cez Turecko sa chce „Azer“ dostať aj do európskych štruktúr. Pokus dostať sa do sveta predajom nálezísk ropy nevyšiel, veľké monopoly ich skúpili a prestali ťažiť, aby nemuseli znižovať ceny. V Azerbajdžane je vysoká nezamestnanosť. Najväčšia v priemyselnom Baku a okolí, kde sa sústreďujú 2 milióny obyvateľov z celkového počtu siedmich miliónov.

Pred pár dňami hrozilo, že sa bude hrať v Turecku. Raz sme tam už o body bojovali, v Trabzone áčko vyhralo 1:0 a mladí prehrali jediný raz v histórii s Azerbajdžanom 1:2. Prezident futbalového zväzu Fuad Musajev sa nelichotivo vyjadril na adresu prezidenta štátu Gejdara Alijeva a ten v rozčúlení povedal, že keď má futbal takého prezidenta, on ho nepustí hrať na Národný štadión. Napokon sa však 78-ročný pán prezident odhneval a hrá sa zajtra v Baku. Mladí dnes v Sumgaite. Kam by sme išli hrať my, keby povedal čosi Laurinec na Schustera.

Futbalisti bývajú v hoteli Crescent Beach Baku a je to 12 km od hlavného mesta, na pobreží s plážami, tenisovými kurtmi, viacerými ihriskami, v uzavretom a stráženom priestore. Prílet sa natiahol, tréning sa nemohol uskutočniť, cesta na ihrisko by trvala ďalšiu polhodinu, a tak Adamec vyhnal svoje ovečky na basketbalové ihrisko a priľahlé trávniky pod oknami našich izieb. Najlepšie do koša triafal Šmelko, viacerí sa pokúšali dostať futbalovú loptu do obruče nohou.

Mrazivá nálada medzi Vargom, Karhanom a niektorými hráčmi a trénerom Adamcom je asi na takom stupni, ako teplota vo výške 11 km. Adamec nechcel nič z toho medializovať. Za defenzívnu taktiku a prehru vo Švédsku. Dvadsaťjednotkári odišli do 40 km vzdialeného Sumgaitu na trénig s novým kapitánom Pavlom Sedlákom. „Iba zastupujem Haneka alebo Petráša, obaja sa vyfaulovali, verím, že premiéra bude trojbodová,“ dodal.

Hotelový komplex sa skladá z niekoľkých jednoposchodových bungalovov. Izby s klimatizáciou, pod televízorom chladnička, ktorú za kauciu 50 dolárov môžete otvoriť a konzumovať a ak skončíte, čosi doplatíte. Diéta na Azerbajdžan je 15 dolárov na deň, najlacnejšie jedlo za 13 dolárov. Za dva doláriky je jeden širvan, čo je 10 000 manatov. Za tisícku manatov je autobus do mesta, tam za 250 metro a možno by sa dala skúsiť primeraná reštaurácia.

Ak nie, tak nás musí tešiť, že bývame v azerbajdžanskej Amerike.

JÁN MIKULA, Baku