O význame tohto porekadla sa nepochybuje - dobre ovládať aspoň jeden cudzí jazyk sa dnes stalo takmer životnou nevyhnutnosťou. Zíde sa vám v práci, na dovolenke, zahraničnej stáži či služobnej ceste, pri štúdiu v zahraničí, pomôže vám spoznať ľudí z rôznych kútov sveta.
Podľa štatistík Ústavu informácií a prognóz školstva je u nás najväčší záujem o štúdium anglického jazyka, klesá záujem o nemčinu. Na rovnakom mieste sa drží taliančina, francúzština a japončina.
Úroveň jazykov očami školskej inšpekcie
To, či sa dobre naučíte cudzí jazyk, závisí od viacerých vecí, napríklad od kvality kurzu, schopnosti pedagóga dobre učiť, od počtu hodín či chuti učiť sa.
Školopovinné deti sa učia cudzí jazyk povinne od piateho ročníka základnej školy. Podľa tohtoročnej previerky štátnej školskej inšpekcie sa kvalifikovanosť výučby cudzích jazykov na našich základných školách pohybuje od 58 do 70 percent, čo nie je príliš lichotivé číslo. Najvyššiu kvalifikovanosť majú školy v Bratislavskom kraji (až 88 percent).
Stredné školysú na tom o niečo lepšie,tu sa kvalifikovanosť pohybuje okolo 86 percent. Najlepšie sú na tom gymnáziá a najhoršie stredné odborné učilištia. Gymnazisti majú aj možnosť výberu - kým oni si môžu vybrať aj z troch jazykov, v niektorých SOU sa vyučuje len jeden.
„Celkové výsledky inšpekcie hovoria o tom, že efektivita vyučovania cudzích jazykov, a teda aj jazykové vedomosti žiakov základných a stredných škôl, sú veľmi rozdielne. Napríklad v SOU niektorí riaditelia uplatňujú alternatívny učebný plán, ktorý im dovoľuje znížiť počet vyučovacích hodín cudzieho jazyka až na jednu hodinu týždenne. A to je pre plynulú komunikáciu v cudzom jazyku málo,“ konštatuje hlavný školský inšpektor Vladislav Rosa.
Učitelia sa často premiestňujú
„Nedá sa v globále povedať, že úroveň cudzích jazykov je dobrá alebo zlá. Výsledky inšpekcie sa odrážajú od toho, že je nízka kvalifikovanosť učiteľov,“ myslí si prezidentka Slovenskej asociácie učiteľov angličtiny Gabriela Dorňáková. „Keby som to mala porovnať, tak čím pôjdete nižšie na základné školy, tým je kvalifikovanosť učiteľov cudzieho jazyka nižšia. Problém vidím vo veľkej cirkulácii učiteľov. Mnohí z nich, keď po čase získajú lepšie miesto, odchádzajú. A to sa stáva veľmi často. V priebehu školského roka ťažko ihneď zoženiete náhradu.“
G. Dorňáková si myslí, že problémom už nie sú učebnice, nahrávky alebo materiál, ktorý učiteľ potrebuje, pretože k nim už máme dobrý prístup. Záleží však na učiteľovi, či sa bude ďalej vzdelávať, chodiť na semináre a neustále sa zlepšovať.
Problém je v učiteľoch a učebniciach
Ani vysoké školy nie sú celkom spokojné: „Na našej fakulte sa snažíme rozvíjať schopnosti študentov, s ktorými na fakultu prichádzajú. Tieto, napriek našim očakávaniam zo začiatku 90-tych rokov, veľmi často nedosahujú potrebnú úroveň. Vstupné testy z posledných rokov ukazujú, že úroveň viac ako 80 percent prichádzajúcich študentov je priemerná až podpriemerná. Požadované jazykové schopnosti má iba menej ako 20 percent absolventov stredných škôl, hlavne gymnázií,“ konštatuje Ľubica Rovanová z Katedry jazykov Fakulty elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.
Schopnosť žiakov plynule komunikovať v cudzom jazyku stále nie je taká vysoká, ako by si učitelia želali. Podľa niektorých odborníkov je zlé, že pedagógovia nepracujú s našimi knihami, ale zahraničnými. Naša metodika je totiž úplne iná - kým u nás sa kladie dôraz na gramatiku, vo svete predovšetkým na komunikáciu.
Žiakov vedia dobre pripraviť najmä zahraniční lektori, ktorých je dnes síce menej ako v rokoch 90 až 95, ale kvalita ich znalostí je vyššia. Pôsobia hlavne v bilingválnych sekciách.
Problém nie je len v učiteľovi
„Nie je to však len v učiteľoch. Zistili sme, že úroveň poznatkov a schopnosť komunikovať je výrazne väčšia u detí, ktoré s jazykom aktívne prichádzajú do kontaktu - používajú ho doma, navštevujú jazykovú školu, pozerajú cudzojazyčné filmy a rozprávky,“ hovorí Vladislav Rosa. „Možno preto budeme uvažovať o zvýšení počtu vyučovacích hodín cudzieho jazyka.“
SOŇA REBROVÁ
