Zlatou baňou pre odvolávaných vrcholových manažérov boli plynárne a štátne banky. Zmluvy zaručujúce obrovské peniaze po odvolaní politických nominantov v štátom ovládaných podnikoch sa podpisovali napríklad v Slovenskej záručnej a rozvojovej banke, Konsolidačnej banke alebo v SPP. Časť týchto zmlúv podpisovali exministri financií Miroslav Maxon a Sergej Kozlík.
Bývalé vrcholové vedenie Eximbanky si tesne pred svojím povolebným odvolaním schválilo 24-mesačné odstupné. Pre každého manažéra tejto banky to znamenalo niekoľko miliónov. Podobná situácia sa opakovala vo väčšine štátnych bánk a poisťovní.
Veľmi výhodné bolo odstupné pre topmanažérov v štátnom SPP. Riaditelia odštepných závodov plynární mali podpísané manažérske zmluvy s dvojročným odstupným. Zmluvy podpisoval Ján Ducký. Až v roku 1998 urobilo nové vedenie SPP dodatky k zmluve, podľa ktorých odvolaným riaditeľom prináleží odstupné len vo výške šesťnásobku mesačného platu.
Spor o odstupné skončí občas aj na súde. Trojici bývalých topmanažérov VSŽ Košice Ľubomírovi Solárovi, Viktorovi Háberovi a Igorovi Gregovi musela firma vyplatiť ako odstupné spolu 27 miliónov korún s 18-percentnými úrokmi z omeškania. Rozhodol o tom Okresný súd Košice II. Viceprezidenti, ktorí neboli vo funkciách ani rok, koncom roka 1998 odstúpili podľa nich pod tlakom médií a verejnej mienky.
Z brania kuriózneho odstupného boli hneď po voľbách obvinení ľudia z predstavenstva vtedy ešte štátnej Slovenskej poisťovne. Údajne sa vo „vlastnej“ firme komerčne poistili proti svojmu odvolaniu. Hoci to všetci piati obvinení odmietli, Černák aj Schmögnerová, ktorí práve zasadli do ministerských kresiel, tieto informácie potvrdili. Podľa neoficiálnych správ dostalo odvolané predstavenstvo 55 miliónov korún. (tv)
