Kubánsky maliar Pedro Pablo Oliva pri svojom novom obraze Umelec a jeho model. Fotografia z Olivovho ateliéru pochádza z týchto dní. FOTO - REUTERS
Nazývajú ho Guernicou Kuby. Ľudia už veľa počuli o kontroverznom obraze, ale iba málokto ho videl. Je nemilosrdnou satirou na „ostrov slobody“. V strede surrealistickej kompozície je karikatúra Fidela Castra so zatvorenými očami. Vedľa neho je hrdina z čias kubánskej revolúcie José Marti, ktorý sa pozerá na veľkého vodcu a pýta sa ho: „Čo sa stalo, šéfe?“
Obrovské plátno s rozmermi 270 x 450 centimetrov s názvom Veľké zatmenie už osem rokov visí v ateliéri svojho tvorcu - Pedra Pabla Olivu. V roku 1996 bolo vystavené v Pinar del Rio, považovanom za najliberálnejšie mesto na Kube. Miestna organizácia komunistickej strany ho blahosklonne prijala. Na Salóne súčasného umenia v Havane ho komunisti odmietli. Nešiel s duchom revolúcie. Oliva sa stal pre oficiálnu kultúru nežiaducim. Obraz sa stal ikonou disentu.
Veľké zatmenie
Obraz je satirickým pohľadom na Kubu. Je surrealistickým svetom, v ktorom sa postavy z reálneho sveta vznášajú s fantazijnými výtvormi v tmavom tuneli. Pripomína to stretnutie Hieronyma Boscha a Joana Miróa. Všade sú prítomné lopty s očami.
„Na Kube sú ľudia zvedaví, kto sa na nich pozerá,“ povedal v rozhovore pre Reuters 53-ročný Oliva. Veľké zatmenie bolo namaľované v polovici 90. rokov, počas ekonomickej krízy, ktorá na Kubu doľahla po rozpade Sovietskeho zväzu.
„Bol to zložitý okamih a chcel som ho zachytiť vo svojom obraze. Samozrejme, v jeho duchovnej podobe. Nikto nevedel, čo sa stane. Sila zatmenia bola desivá. Žiarivé svetlo budúcnosti, ktoré nám sľuboval vodca, zrazu zhaslo.“
Oliva sa na seba pozerá ako na kronikára dramatickej sociálnej reality. Jeho maľby odrážajú veľké udalosti kubánskej súčasnosti. Sú okorenené satirou, iróniou a ľudovým humorom. Aj preto sa Oliva stal azda najznámejším kubánskym maliarom, z ktorého sa pomaly sťahuje závoj tajomnosti.
Dieťa komiksov
„Obrazy Fidela Castra nie sú na Kube žiaduce, lebo vraj môžu byť skresľujúce,“ hovorí Oliva. „Ale ja som rodený karikaturista. Som dieťa komiksov, a preto by mi realistické postavy nič nehovorili.“
Aj jeho posledný obraz sa odvíja v tejto línii. Maľba s názvom Nekonečný zázrak bochníkov chleba a rýb zobrazuje pápeža Jána Pavla II. počas jeho historickej návštevy Kuby v roku 1998. V strede obrazu sedia vedľa seba Castro a pápež. Obaja majú zatvorené oči. Vedľa nich namaľoval členov Skupiny štyroch - disidentov, ktorí boli väznení za kritiku komunistického režimu.
Obrazy Pedra Pabla Olivu patria k najvyhľadávanejším latinskoamerickým artiklom svetových aukčných siení Christie‘s a Sotheby‘s. Jeho maľby na hodvábe, akvarely a oleje visia v Kanade, vo Francúzsku, v Taliansku, ale aj v Miami na Floride.
Zdá sa, že zdrvujúcemu náporu Olivovej popularity sa nevyhne ani vládna moc na Kube. Na jar tohto roku ho v ateliéri v Pinar del Rio navštívil člen komunistickej strany a oficiálny historik mesta Havana Eusebio Leal. Povedal, že už dlho túžil vidieť autora perál kubánskej maľby a dúfa, že raz budú visieť v havanskom múzeu výtvarného umenia. Oliva nebol proti, len pripomenul, že „on sa nikdy nezmení. Tým chcem povedať, že moje obrazy prežijú aj diktatúru“.
ĽUDO PETRÁNSKY
