Jordánska žena si pozerá plagát s portrétom Saddáma Husajna na trhovisku v Ammáne. Úniky informácií z amerických obranných kruhov hovoria o tom, že Jordánsko by malo slúžiť ako základňa USA v prípade akcie v Iraku a malo by zohrávať podobnú úlohu ako Pakistan počas vojny v Afganistane. Ammán to oficiálne popiera.
FOTO – REUTERS
Útok na Irak sa blíži. Vie sa, že Amerika má pripravené tri scenáre. Špekuluje sa o čase – hovorí sa o jeseni, najneskôr o februári.
Scenár A masívneho pozemného útoku vďaka úniku informácií z Pentagonu do neobvyklých podrobností zverejnil denník The New York Times. Ďalšie úniky informácií zverejnené v britských a amerických denníkoch hovoria o tom, že základňou na útok by malo byť prekvapivo Jordánsko a že britskí a americkí špióni už v teréne hľadajú spôsob, ako podnietiť vzburu.
Úniky informácií poukazujú na to, že konkrétne plánovanie je v plnom prúde a odhodlanie uzavrieť kapitolu „studenej vojny“ so Saddámom Husajnom vojenským zásahom rastie. „11. september nebol nič v porovnaní s útokom chemickými a biologickými zbraňami. Máme problém. Nebudeme čakať donekonečna s jeho riešením,“ povedal v týchto dňoch námestník amerického ministra obrany Paul Wolfowitz.
Plán A
Najmiernejší scenár C by podľa britského denníka Daily Telegraph zúžil úlohu Američanov len na vonkajšiu podporu miestnych milícií.
Scenár B, známy z Afganistanu, predpokladá podporu oponentov režimu, bombardovanie a akcie špeciálnych jednotiek.
Scenár A však počíta s mobilizáciou 250-tisíc amerických vojakov, tisíc lietadiel, pozemnou inváziou z ôsmich krajín a útokmi na stovky cieľov.
Pred touto najmasívnejšou verziou zásahu však Ameriku varujú aj jej vlastné tajné služby. Daily Telegraph citoval vysokého predstaviteľa Pentagonu, podľa ktorého by Saddám tentoraz nemal žiadne zábrany použiť zbrane hromadného ničenia napríklad proti Turecku alebo Izraelu. Washington pri pláne A nemôže počítať ani s podporou irackej opozície a bývalých dôstojníkov v exile, ktorí od pondelka rokujú na tajnom mieste v Londýne.
Podľa nich taký masívny americký útok nie je potrebný. Iracká armáda vraj nebude klásť odpor a jej veľká časť dezertuje. Varujú aj spojenci v Perzskom zálive.
„Okrem novej Púštnej búrky sú aj menej viditeľné veci, ktoré môžeme urobiť,“ tvrdí nemenovaný zdroj americkej vlády.
Skupina bývalých irackých dôstojníkov oznámila, že vytvorila komisiu s cieľom podnietiť vzburu v armáde. Ten istý cieľ majú agenti CIA a MI6, ktorí na tom podľa denníku Daily Telegraph už pracujú v teréne.
Spojenci
Čoraz menej sa v súvislosti s operáciou proti Iraku spomína Saudská Arábia, kľúčový spojenec Ameriky v Perzskom zálive. Americké základne na jej území zohrali rozhodujúcu riadiacu úlohu počas vojny v Afganistane. Prekvapivo sa však začalo hovoriť o Jordánsku. Jordánsky princ je aj na tajných rokovaniach v Londýne.
Istý škrt cez rozpočet znamenala vládna kríza v Turecku. Zmena zahraničnej orientácie Turecka, člena NATO, sa neočakáva – mocná turecká armáda by nedovolila, aby sa v predčasných voľbách islamské sily dostali opäť k moci. Vojenský zásah v Iraku však potrebuje stabilné vedenie v Ankare.
Navyše nacionalisti, ktorí sú dnes hlavnou silou v parlamente, sú známi tvrdým postojom voči Kurdom, ktorí obývajú aj sever Turecka. Irackí Kurdi patria medzi najvýznamnejších odporcov Saddámovho režimu a nová iracká vláda musí riešiť aj ich postavenie.
Tu sa Spojené štáty môžu ocitnúť medzi dvomi mlynskými kameňmi. Paul Wolfowitz, námestník amerického ministra obrany, počas rokovaní v Turecku vylúčil vznik kurdského štát, „takýto štát by destabilizoval región“, povedal. Kurdi nemajú zvlášť významnú výzbroj, a Amerika ich ozbrojencov proti Bagdadu zrejme využije len minimálne.
Bude to vraj ľahké
Saddám Husajn dnes prakticky kontroluje už len tretinu irackého územia – zvyšok sú bezletové zóny. Väčšina analytikov sa zhoduje, že len čo tam USA vstúpia, režim sa zosype. Američania ešte nepoznajú odpoveď na veľa otázok. Konečná verzia plánu by však mala byť na Bushovom stole údajne do konca leta.
KLAUDIA LÁSZLÓOVÁ
