Milan Haborák na tohročnom bratislavskom mítingu Cena Slovenska Slovak Gold. ŠTARTFOTO – PETER POSPÍŠIL
Päťdesiaty piaty slovenský atletický šampionát, premiérovo na dubnickom novom tartane, bol z prísneho výkonnostného hľadiska skôr šedivý. Padli dva slovenské rekordy. Avšak v žrdi, ktorá nemá v ženskom podaní bohatú históriu. A 3000 m prekážok je pre nežné pohlavie úplná novinka.
Banskobystrická žrdkárka Slavomíra Sľúková posunula o centimeter svoje maximum na 381 cm, jej kolegyňa z Univerzity Mateja Bela bežala stípl za 11:32,30 min. Čas šprintérky bratislavskej Slávie UK Lucie Ivanovej na 200 m – 24,07, bol jediným domácim výkonom sezóny.
Momentálne je určite najsledovanejšou hodnotou limit na mníchovské majstrovstvá Európy (6. – 11. augusta). V Dubnici nepadol ani jeden, jedenástka istých pre šampionát zostáva. Na jej rozšírenie zostáva pretekárom už iba týždeň.
Skvelá organizácia
Šampionát na Považí zase ukázal, ako možno dvihnúť korunu kráľovnej športov: ak ho usporiadajú v menšom meste skúsení organizátori, ktorí majú na naše podmienky aj vcelku dobré finančné krytie. Po prvýkrát dostávali atléti zo stupňa víťazov okrem diplomu i peniaze (prvý 5000 Sk, druhý 3000, tretí 1000). Nič príliš, ale potešilo. Miriam Bobková mala smolu. Na štarte finále zostali zo šiestich štyri pretekárky, čiže Spišiačka z bratislavskej Slávie STU dostala za výhru iba tri tisícky (organizátori podmienili plnú taxu minimálne šesťčlenným poľom).
Sympatická susedka Igora Kováča, nášho bronzového medailistu na 110 m prek. z MS 1997, sa pajedila ostošesť na všetky strany, najmä keď jej oznámili, že pri čase 13,43 s, čo je slovenský rekord, dul vietor o desatinu nad povolenú hranicu (2,0 m/s). Na štarte ženského stíplu, fungl novej súťaže medzi ženami, sa zišlo osem atlétok. Taký veľký počet znamenali isté prémie. Pre mnohých víťazov, ešte viac pre medailistov, to boli prvé peniažky zarobené atletikou. Príkladná práca organizátorov potvrdila, že práve malým mestám svedčí tartan. V slovenskej atletike sa rodia talenty častejšie na vidieku. Najbližšiu modernú dráhu majú postaviť v Trnave. Čím skôr, tým lepšie.
Jediná zrada – počasie
Dubničanom nevyšlo jediné, na čo nemajú dosah – počasie. Prvý deň úplne pokazili dve búrky. Program končili diaľkarky, ktoré prakticky za úplnej tmy ťažko mohli pred rozbehom vidieť odrazovú dosku. Výkony v dvoch najostrejšie sledovaných disciplínach – mužskom kladive a guli – poznačili mokré kruhy. Charfrietagových kladivárskych 78,49 a Haborákových 20,25 m naznačujú, že pri dobrých podmienkach mohli azda padnúť aj hraničné méty – osemdesiatka resp. dvadsaťjednotka.
Na šampionát jestvuje aj iný pohľad než sú rekordy, limity, výkony roka. A ten ukazuje, že dubnický šampionát až taký veľmi priemerný nebol.
Z porovnania výkonov aktuálnych šampiónov s vlaňajšími vychádzajú výrazne lepšie tohtoroční. V 17 porovnateľných mužských disciplínach dosiahli terajší víťazi kvalitnejší výkon v jedenástich, zo 16 disciplín žien boli tohtoročné majsterky lepšie ako minuloročné v deviatich. A to na šampionáte chýbala elitná osmička juniorov, ktorá oddnes reprezentuje v jamajskom Kingstone na svetovom šampionáte.
PETER FUKATSCH
