Z hraničných priechodov neprišlo žiadne hlásenie, aj keď na Lexovu osobu platila blokácia. „Zrejme nešiel cez legálne priechody,“ povedal vtedajší minister vnútra Ladislav Pittner. Lexov otec Vladimír neskôr tvrdil, že jeho syn prešiel hranice niekoľkokrát a colníci mu vždy len zasalutovali. Lexa však mal ešte stále diplomatický pas.
O tom, že Lexa nebol od svojho prepustenia z väzenia celý čas na Slovensku, sa vyšetrovatelia dozvedeli až po jeho druhom odchode. Minister tvrdil, že 19. júla sa z jedného nášho zastupiteľstva dozvedel, že podľa dôveryhodných zdrojov je Lexa na území nemenovaného štátu.
„Útek Ivana Lexu je vlastne dôkaz úspechu vyšetrovateľov pri objasňovaní a ukončení vyšetrovania,“ tvrdil Pittner, podľa ktorého sa Lexa útekom usvedčil. „Ide o krajinu, z ktorej by nemal byť problém ho dostať,“ hovoril minister o Lexovom pobyte. Neskôr sa verejnosť dozvedela, že „z krajiny, ktorá by nám ho bola vydala, odišiel.“ Ďalšia informácia bola taká, že je jasné, kde Lexa bol a kde bude, a nie je jasné len to, kde je. Medzinárodný zatykač na Lexu vydal sudca v septembri 2000 a do hľadania sa pustil Interpol. Už vtedy sa hovorilo, že by Lexa mal byť v Juhoafrickej republike.
Medzitým sa Lexa pri svojom prvom odchode pokúsil získať občianstvo stredoamerického štátu Grenada, preto mal aj prisahať vernosť britskej kráľovnej.
Pittner usudzoval, že Lexov útek sa začal v Rusku, pokračoval cez Kubu do oblasti Karibiku. Predpokladal tiež, že si zmenil výzor, hoci Lexov advokát Juraj Trokan to poprel. (r)
