ktorý v tejto hĺbke vedel zachytiť celú dobu. Je ním Yousuf Karsh,“ povedal v nedávnom rozhovore pre SME svetoznámy fotograf Helmut Newton. Uplynulý víkend sa svetská púť výnimočného fotografa skončila. Yousuf Karsh zomrel v bostonskej nemocnici vo veku 93 rokov.
Na výslnie svetovej slávy katapultovala Karsha fotografia vzdorovitého britského ministerského predsedu Winstona Churchilla. Portrét vtedajšieho premiéra z roku 1941 sa stal symbolom britského odporu proti nacistickému Nemecku. „Jeho tvár odzrkadľovala odhodlanosť Britského impéria,“ povedal Karsh v rozhovore pre AP v roku 1989. „Robil som ho bez vopred premysleného plánu, ale s veľkým obdivom a rešpektom. Nemal som na fotografovanie veľa času. Doba bola príliš hektická na to, aby sme s Churchillom mohli pri fotografovaní stráviť viac hodín. Urobil som zopár záberov, a ten najlepší vybral. Myslím, že sa mi podaril.“
Karshovi väčšinou pózovali svetoví lídri: zvečnil dvanástich amerických prezidentov, množstvo umelcov a celebrít - medzi nimi nechýbal spisovateľ Ernest Hemingway, geniálny vedec Albert Einstein, herci ako Audrey Hepburnová, Brigitte Bardotová či Humphrey Bogart. Vo svojej prvej knihe Karsh napísal, že jeho cieľom je použiť aparát na portrétovanie slávnych ľudí tak, ako sa javia jemu a ako ich vníma generácia okolo nich.
„Môj osobný záujem o obyčajných ľudí nemá hraníc, no fascinuje ma výzva pokúsiť sa zobraziť významných ľudí adekvátne ich veľkosti,“ napísal Karsh v eseji z roku 1996. „Ľudská tvár je najväčšou výzvou na svete. Nikdy ma neunaví - každý je iný a jeho tvár je zrkadlom osudu. Je to príbeh bez konca. Je to príbeh, do ktorého sa len pokúšam zapasovať niekoľko záberov.“
Yousuf Karsh sa narodil arménskym rodičom v Turecku v roku 1908. Rodina však emigrovala po masakrách, ku ktorým došlo v jeho rodnom meste Mardin. V roku 1924 prišiel z Bostonu do Kanady ku svojmu strýkovi, ktorý pracoval ako fotograf - portrétista. „Bolo to osudové stretnutie, ktoré dalo môjmu životu rozhodujúci impulz,“ spomínal neskôr Karsh. „Odvtedy som fotoaparát odkladal len vtedy, keď som išiel spať.“ Usadil sa v Ottawe, kde v roku 1932 začal profesionálnu kariéru fotografa. Do Bostonu sa vrátil začiatkom deväťdesiatych rokov a žil v ňom až do smrti.