Päťdesiatšesťročná Su Ťij neschvaľuje mjanmarský vojenský režim. Jej strana Národná liga pre demokraciu (NLD) v roku 1990 vyhrala voľby, ale moc jej mali odovzdať až po prijatí novej ústavy. Postupne stranu ochromovali a nakoniec ju zakázali.
Od septembra 2000 bola 19 mesiacov v domácom väzení. Pod kontrolu sa dostala preto, že nedovolene opustila hlavné mesto. Polícia vtedy desať dní blokovala neďaleko Rangúnu vozidlá jej strany, ktoré mali v pláne organizačnú cestu na vidiek.
Vláda obvinila Su Ťij zo snahy vyvolať v krajine anarchiu a nasledujúci deň - 2. septembra 2000 - ju i jej spolupracovníkov nechala eskortovať do ich domovov. Začiatkom mája ju pustili na slobodu.
Dedička mjanmarskej demokracie Su Ťij je stelesnením nádeje Mjanmarska v boji o slobodu od roku 1962, keď sa k moci v krajine ujala krvavým pučom vojenská junta. Su Ťij je dcérou významného bojovníka za nezávislosť, mjanmarského národného hrdinu a ľavicového politika Aun Schana, ktorého zavraždili v roku 1947.
„Matka guráž“ Mjanmarska sa vrátila do svojej rodnej krajiny v roku 1988, takmer po tridsiatich rokoch. Prišla, aby sa starala o svoju chorú matku. V rovnakom roku sa podieľala na založení NLD.
Za „ohrozovanie štátu“ ju, spolu s ďalšími členmi strany NLD, vojenská junta umiestnila už v roku 1989 do domáceho väzenia. Su Ťij držala v roku 1991 protestnú hladovku. Mjanmarské úrady lehotu jej domáceho väzenia niekoľkokrát predĺžili.
Medzinárodný tlak na jej prepustenie zosilnel až potom, čo jej bola na návrh prezidenta Václava Havla udelená na jeseň roku 1991 Nobelova cena za mier. Na svoje prepustenie čakala do roku 1995.
Charizmatická Su Ťij sa narodila 19. júna 1945. Keď bola v roku 1960 jej matka vymenovaná za prvú mjanmarskú veľvyslankyňu v histórii, odišla s ňou do Indie. Vzdelanie získala na Oxfordskej univerzite a študovala tiež v Japonsku.
Vo Veľkej Británii sa vydala za docenta Oxfordskej univerzity Michaela Arisa, s ktorým má dvoch synov. Rodina však žila od jej návratu do Barmy nútene oddelená, mala veľmi nepravidelné kontakty. Manžel zomrel v marci 1999.
Po návrate do Mjanmarska vo svojom prvom verejnom vystúpení vyhlásila „druhý boj za nezávislosť“ a začala ostro kritizovať diktátorský režim.
V júni 1989 ju zadržali v Rangúne, keď sa zúčastnila na kladení vencov na pamiatku študentov zabitých pri demonštráciách v júni 1988, a o mesiac neskôr ju bez akéhokoľvek formálneho obvinenia izolovali v domácom väzení.
V roku 1990 i tak jej strana vyhrala parlamentné voľby - vojenská vláda však ešte v tom istom roku NLD zakázala. (čtk)
