foto archív
„Myslím si, že to, čoho sme boli svedkami v školstve za posledné štyri roky, sa v žiadnom prípade nedá nazvať reforma. Je to skôr len zakonzervovanie daného stavu. Nepohli sme sa veľmi dopredu, ale ani sme nič nepokazili,“ povedal pre SME Juraj Droppa z občianskeho združenia Šťastné deti, ktoré v máji zorganizovalo celoslovenskú konferenciu pod názvom O čo sa snažíme v slovenskom školstve?.
Externá spolupracovníčka Inštitútu pre verejné otázky pre oblasť školstva Barbora Vajnerová konferenciu chváli: „Bolo to snáď prvé podujatie svojho druhu, na ktorom sa stretli zástupcovia oboch strán – nielen jednej, ktorá si sama sebe prikyvovala.“
Všetky reformy v školstve podľa nej narážajú na jediný problém – chybný systém, ktorý treba zásadne zmeniť. „Nenahrádzajme dlhodobé ciele krátkodobými, ako sa u nás často robí. Výchova a vzdelanie sú jednoznačne dlhodobými, konštruktívnymi procesmi. Nesmú byť zamieňané za inštruktívne, okamžite ukončované a overované vtĺkanie vedomostí. Ak ich takto vtĺkame do hláv detí, a dokonca aj budúcich pedagógov, cyklicky opakujeme tie isté systémové chyby.“
A čo sa stalo s Miléniom? Podľa posledných správ bolo už schválené vládou, aj prerokované v parlamentných výboroch. Schválené však nebolo – poslanci ho na poslednej piatkovej schôdzi parlamentu len vzali na vedomie.
Vysokoškolský zákon
priniesol problémy
Ani vysoké školy sa zatiaľ reformných zmien nedočkali. Nový vysokoškolský zákon im zatiaľ priniesol len problémy. „Plávame v mútnych vodách,“ tvrdia svorne tí, ktorých sa zákon dotýka. Chýbajú vykonávacie vyhlášky, peniaze na platy, prevádzku i rozvoj.
„Reforma vysokých škôl sa skôr nezačala, ako začala,“ myslí si prorektor Univerzity Komenského Ivan Ostrovský. „Stále rastie exodus, hlavne mladých a najschopnejších. Dôvodom je aj ne-reforma vzdelávania ústiaca do ne-šance naň. Sústavne klesá kvalita vzdelávania, ktoré sa čoraz viac nahrádza vzdelávacou ‘tieňohrou‘. Stále prevládajú parciálne záujmy nad národnými. Slovensku akútne hrozí, že v relatívne krátkom čase stratí rozhodujúcu výhodu – vzdelané obyvateľstvo.“
Myslí si však, že šanca na reformu stále je. „Otázne je, či sme pripravení ju využiť.“
Na vine je „fantóm“
„Ak hovoríme, že by bolo treba zaviesť školné na vysokých školách a nie ho zrušiť, že by bolo treba zaviesť jednotné maturity a nie ich zrušiť, že by bolo treba zaviesť do financovania školstva trhovejšie princípy, klásť väčší dôraz na výchovu ako na vedomosti – potom sa uberáme správnym smerom,“ myslí si Juraj Droppa. „Na spustenie reforiem v školstve treba len razantnejší postup a manažérsky prístup na všetkých riadiacich úrovniach – najmä na ministerstve školstva.“
Droppa tvrdí, že reformu máme ideovo zvládnutú, ale stále jej prekáža akýsi neviditeľný „fantóm“: „Všetci sa viac-menej dohodnú na potrebe zmien, dokonca aj na tom, ako ju dosiahnuť, ale realizácie sa dočkať nevieme.“
Prečo? „Dnes rozhodujú takí ľudia, akých sme si vychovali. V budúcnosti budú rozhodovať tí, ktorých vychovávame dnes. Iba ak zmeníme systém a vymaníme sa z bludného kruhu, budú iní.“
SOŇA REBROVÁ
