Prezident Juhoslávie Vojislav Koštunica, jeho chorvátsky kolega Stipe Mesič a traja správcovia Bosny a Hercegoviny (Moslim Beriz Belkič, Srb Živko Radišič a Chorvát Jozo Križanovič) podpísali dohody, ktoré by mali pomôcť ich vstupu do Európy. Chcú spolupracovať na oživení medzihraničného obchodu a pohybu osôb, na návrate utečencov a spoločnom postupe proti organizovanému zločinu.
Balkánski analytici sa zhodujú, že stretnutie má veľmi silný symbolický význam a považujú ho za nový začiatok.
Miestom stretnutia bolo Sarajevo, ktoré počas vojny prežilo 43 mesiacov blokády bosnianskymi Srbmi. Včera tam zaviali zástavy troch balkánskych štátov. Podobné rozhovory sa čoskoro uskutočnia aj v Belehrade a Záhrebe.
Najvyšší predstavitelia Sarajeva, Záhrebu a Belehradu sa - v inej zostave a pod tlakom medzinárodného spoločenstva - naposledy stretli v americkom Daytone koncom roku 1995 na rokovaniach s cieľom ukončiť vojnu v Bosne. Chorváti a Srbi si už komunikáciu vyskúšali aj na úrovni ministrov zahraničných vecí v apríli v Belehrade.
Juhoslovanského prezidenta včera privítali bosnianski Moslimovia s plagátmi vyzývajúcimi, aby sa najprv ospravedlnil za svojho predchodcu Slobodana Miloševica. Predstaviteľ bosnianskych Moslimov Beriz Belkič už pred stretnutím oznámil, že počas summitu nechce hovoriť o žalobe, ktorú Bosna v roku 1993 pred Medzinárodným súdnym dvorom v Haagu vzniesla proti Juhoslávii. Tiež dodal, že prezídium Bosny a Hercegoviny nebude trvať na tom, aby sa Koštunica obyvateľom Bosny ospravedlnil za utrpenie počas vojny. Účelom stretnutia malo byť plánovanie a nie pretriasanie minulosti. Podľa vysokého komisára pre Bosnu Paddyho Asdowna bolo stretnutie historickou šancou prestať sa zaoberať jazvami z vojny a začať myslieť na spoločnú budúcnosť v Európskej únii, kam chcú vstúpiť všetky tri krajiny.
Nie všetci vidia v schôdzkach na najvyššej úrovni nádej na zlepšenie pomerov. „Veci sa možno zmenia, ale politici nebudú rešpektovať svoje dohody. Podpíšu si, čo chcú, ale nič z toho nebude,“ povedal pre BBC bosniansky Moslim, utečenec Abdullah Denarovič, ktorý nevie, kedy sa mu podarí vrátiť do rodnej dediny v Bosne.
Analytici tiež neveria, že summit môže vyriešiť kľúčové otázky. Delegácie majú rozdielne pozície, hlavne v najdôležitejších otázkach, ktoré vznikli v dôsledku vojny, skonštatoval v nedeľňajšom komentári sarajevský rozhlas.
Niečo sa predsa už pohlo. Začiatkom júla začala znovu premávať pravidelná letecká linka Sarajevo-Belehrad. V sobotu v meste Novi Sad na severe Juhoslávie odštartovali týždenný multikultúrny festival Exit, na ktorom budú spoločne hrať a zabávať sa Chorváti, Srbi, Bosniaci aj Macedónci. (zo, tasr, reuters)
