Polícia nemala pri zneškodnení atentátnika veľa práce. Urobili to okoloidúci. FOTO - REUTERS
V skutočnosti sa však nič vážne nestalo - udalosť bagatelizuje najviac sám prezident, nedramatizujú ju ani francúzske médiá a len veľmi málo sa okolo nej politizuje. Veď napokon nikto nebol zranený a strelec prezidenta ani nemohol zasiahnuť. Páchateľ Maxime Brunerie síce prepašoval v púzdre na gitaru pušku do centra osláv, ale k prezidentovi sa nedostal dostatočne blízko.
Všetky reakcie sa zhodujú, že to bola akcia vyšinutého amatéra. Atentát síce plánoval, bol však sám a podrobnosti nedomyslel. O „vážnom incidente“ hovoril len minister vnútra Nicolas Sarkozy.
Udalosť zrejme dramaticky neovplyvní ani boj proti kriminalite, hlavný predvolebný slogan pravice, ktorý Chiracova Únia za prezidentskú väčšinu (UMP) už v plnom prúde realizuje. Chirac si preto mohol dovoliť reagovať s nonšalantnosťou a skromnosťou, že to vlastne ani nestojí za reč.
O udalosti počas prehliadky vôbec nevedel až neskôr ho informoval Sarkozy. Večer na záhradnej párty v Elyzejskom paláci však panovala napätá atmosféra, bezpečnostné opatrenia boli výrazne posilnené.
Páchateľ si zbraň kúpil v obchode, jeho jedinou povinnosťou bolo nahlásiť ju na prefektúre, čo neurobil. Parlament však už v tejto chvíli rokuje o sprísnených pravidlách kontroly zbraní, ktoré by mu zabránili kúpiť zbraň. Incident prinajlepšom urýchli prijatie tohto balíka.
Francúzske médiá sa zamýšľajú predovšetkým nad tým, či je dobre zaistená bezpečnosť politikov. Prezidentových päťdesiat „mušketierov“, členov špeciálnej jednotky, však nikto nekritizoval. V čase atentátu bolo na Champs Elysées navyše 4000 policajtov v uniformách a v civile.
Viacerí politici už dali najavo, že na bezpečnostných opatreniach počas štátneho sviatku sa nič meniť nebude - policajti ostanú verní doterajšej praxi, aby verejnosti zbytočne oslavy neznepríjemňovali. Veď na týchto pravidlách nemenil nič ani generál de Gaule, ktorého sa pokúsili zabiť päťkrát.
Atentát však vracia pozornosť Francúzov k málo obľúbenej téme extrémnej pravice, krorá sa od porážky v parlamentných voľbách postupne vytráca. Atentátom ožil jeden zo sloganov protilepenovských demonštrácií: že malá bezpečnosť to je Národný front a jeho ideológia, ktorá motivuje k násiliu. Tento fenomén Paríž stále bagatelizuje.
Le Pen sa od atentátnika dištancoval obvyklou pózou martýra - „keď sa objaví nejaký blázon, vždy nájdu spôsob, ako ho vyhlásiť za extrémneho pravičiara“.
Nebol však sám, kto atentát ironizoval. Podľa denníka Le Monde „obohatil Chiracov životopis“. K titulu „najpriemernejšieho prezidenta, potom prezidenta zvoleného najvyšou podporou vraj pribudlo jediný po de Gaulovi, ktorý unikol atentátu extrémnej pravice“.
Zatiaľ sa nevynorila dokonca ani Chiracova obľúbená myšlienka „nulovej tolerancie“ zločinu - páchateľ je zatiaľ na psychatrii a lekári mali rozhodnúť, či ho sudca vôbec bude môcť vypočúvať.
Chirac ako každý rok predniesol svoj prejav 14. júla a ten francúzske médiá zaujímal viac. Najmä to, že sľúbil reformu azylového práva, revíziu štatútu hlavy štátu a odmietol amnestiu v politických a finančných aférach.
KLAUDIA LÁSZLÓOVÁ
