Preložil Ľubomír Dobrovský, Beta, Praha 2002,
„Tahle kniha je krátká, protože většina knih o psaní je plná kravin. Pisatelé beletrie včetně mě příliš nechápou, co vlastně dělají - ani proč to funguje, když je to dobré, ani proč to nefunguje, když je to špatné. Usoudil jsem, že čím kratší kniha, tím méně kravin,“ napísal kráľ literárneho hororu Stephen King v úvode ku knihe O písaní.
S nejakými dvesto stránkami patrí toto dielo k najkratším a tiež najzaujímavejším. Najzaujímavejším preto, že King dostal do podtitulku svojej knihy - Memoáre o remesle. A tak sa najmä v druhej polovici - tá prvá, tiež nie nezaujímavá, by sa dala zhrnúť vetou „ako som sa stal spisovateľom“. Čitateľ sa dozvie veľa o rozdiele medzi dobrým a zlým dialógom, o opise, vytváraní postáv, o všetkom tom, čo v súhrne tvorí umenie rozprávať. A pretože King až úzkostlivo dbá o to, aby čitateľov neunavoval mudrovaním (ako toľko jeho kolegov pred ním, ktorí mali potrebu o svojej práci písať), demonštruje svoje výhody na množstve konkrétnych ukážok. Možno to pôvodne ani nebol zámer, ale King tak zároveň vytvoril príručku pre tých, kto to s písaním akéhokoľvek druhu myslí vážne. Príručku zábavnú a zaujímavú - pretože či už kritika Stephenovi Kingovi vyčítala čokoľvek, nikdy to nebolo, že nevie písať.
Viktor Pelevin: Omon Ra
Preložil Libor Dvořák, Dokořán, Praha 2002
Ruská literatúra deväťdesiatych rokov sa do nášho prostredia prebíja ťažko a pomaly. Viktor Pelevin je však silným a rešpektovaným ľadoborcom v prvej línii. Jeho románu môžu osvetliť mnohé zo súčasného diania v jednej z veľkých literatúr - ponúkajú variant prekonania ruského postmodernizmu. Ale až teraz vychádza najpôsobivejšia autorova kniha, svižná groteska o sovietskej výchove naozajstného človeka, hrdinského kozmonauta Omon Ra z roku 1992.
Stephen Budiansky: Pravda o psech
Preložila Růžena Loudová, Colombus, Praha 2002
Stephen Budiansky žije v rozľahlom dome s niekoľkými psími spoločníkmi. Samozrejme, výborne si s nimi rozumie: „Moje psy robia všetko, čo som tu uviedol, aj keď nie všetci, a nie všetko sa objavovalo pri jednom a tom istom psovi.“ Kniha potom sľubuje, že je to sonda do minulosti spoločenských zvyklostí, správania a morálky živočíšneho druhu Canis familiaris. Odporúčanie pridáva aj časopis National Geographic, ktorý tohto autora s obľubou cituje.
Veľká kniha komiksov 2
BB art, Praha 2002
Obrovský úspech malo nakladateľstvo BB art s nápadom vydať v knižnej reedícii komiksové seriály, ktoré od šesťdesiatych rokov vychádzali na pokračovanie v časopise ABC. Vyrástlo s nimi niekoľko generácií detských čitateľov a tí si na ne uchovali vďačnú spomienku, takže kníhkupci ju pravidelne ohlasovali ako najpredávanejšie tituly. Niet teda divu, že rýchlo vyšiel aj druhý diel. Oba najslávnejšie cykly - Malého Boha a Vzburu mozgov - už nakladateľstvo vydalo v prvom zväzku, takže v druhom trochu chýba veľký seriál. Obsahuje dvanásť príbehov najmä z osemdesiatych a deväťdesiatych rokov, ktoré v celkovej produkcii ABC patrili k vedľajším a menej podareným. K tým lepším z druhého zväzku patrí originálna verzia Ostrova pokladov či Kapitán Karibského mora z ročníka 1989/1990. Ale táto kniha je určená najmä pamätníkom a zberateľom komiksu, v ktorého histórii na našom území zohral časopis ABC dôležitú úlohu. Už len tým, že ich sústavne zadával a tlačil.
Ernst Jünger: Sturm
Preložil Adam Bžoch, Albert Marenčin, Vydavateľstvo PT, Bratislava 2002
Prinajmenšom dve veci mohli vzbudzovať obdiv a rešpekt u nemeckého spisovateľa, mysliteľa a entomológa Ernsta Jüngera. Popri neuveriteľnom veku 102 rokov, to bol jeho literárny štýl: chladný a pritom vzrušujúci, ohromujúci a až v okamihu, keď opúšťame opojný čas čítania, vzbudzujúci pochybnosti o tom, čo bolo povedané. Ako osemnásťročný utiekol do francúzskej cudzineckej légie.
Pre kontroverzné občianske, politické a estetické stanoviská sa jeho meno na jednej strane spájalo s nemeckým nacionalizmom, na druhej súviselo s pokračovaním v goetheovskej tradícii. Druhú svetovú vojnu strávil ako dôstojník okupačnej armády v Paríži. Obedoval tam s Pablom Picassom a s Jeanem Cocteauom fajčil ópium. Po vojne nemohol štyri roky publikovať a stiahol sa do súkromia. Žil v ňom štyridsať rokov. Sturm napísal roku 1923 a patrí k prozaickým dielam o prvej svetovej vojne.
