Nie každému sa splní sen o tom, že si raz naspieva vlastné cédečko. Asi je to tak aj dobre. Alene Čermákovej, režisérke dokumentov a hlasovej pedagogičke, sa sen splnil a nebolo to márne. Na Slovensku máme speváčku, ktorá sa pustila do žánru označovaného ako menšinový a okrem toho absolútnou väčšinou zastúpeného šansonierkou Hanou Hegerovou. Netreba na to nedostatok fantázie, aby poslucháč porovnával Alenu Čermákovú práve s ňou, hlavne ak začuje povedomú nedeľu alebo maliara. Na nahrávaní albumu Šansóny a iné piesne sa zišla partia vynikajúcich hudobníkov, napríklad Juraj Griglák, Matúš Jakabčic, Erich Boboš Procházka, sláčiky, vokalisti a Alenin manžel Ivan Čermák, ktorý bol poruke pri vzniku piesní z hudobnej stránky. Platňa by pôsobila dôveryhodnejšie, keby sa známe mená objavili kompletne aj na budúcich šansonierkiných koncertoch - áno, ako Hegerovej Malásek a spol.
Žiačka hlasového mága Františka Tugendlieba nemá so spevom problém, s hlasom si robí, čo chce - škoda, že sa jej nechce. Možno sú na vine texty, na ktorých stojí celý šansónový prejav. Keď texty píše muž (tu Stanislav Bellan, Peter Uličný), cez ústa speváčky hovorí o skúsenosti človeka, keď ich pár napísala Scarlett Čanakyová, spoznávame v nich život ženy.
Šansonierky nemusia žiť po baroch, veď aj obyčajný život vie byť niekedy taký, až sa chce človeku ryčať.
HODNOTENIE: *****
