FOTO - Archív
i azda iba samých seba. Túžba po rýchlom zisku ich však dohnala k ďalšiemu extrému. Preplnenému termínovému kalendáru. Kluby, napriek tučným ziskom, začínali reptať, hráči fyzicky odchádzať. Reprezentačné zápasy, liga, domáce poháre a k tomu takmer každý druhý týždeň vrcholná európska súťaž boli pre nich príliš veľkým sústom.
Napokon, dokázali to nedávne majstrovstvá sveta. Neoddýchnutí reprezentanti boli oveľa náchylnejší na zranenia a mnohé európske tímy na to na šampionáte doplatili. „Ani ľudia nestíhali stráviť taký veľký počet zápasov, lekárski experti nám rovnako odporučili konať,“ vysvetľoval šéf UEFA Lennart Johansson dôvod redukcie súčasného modelu Ligy majstrov.
Zo sedemnástich trinásť
Od sezóny 2003/04 sa druhá fáza najprestížnejšej európskej klubovej súťaže nebude hrať v skupinách, ale k. o. systémom. Prvá fáza zostane nezmenená, najlepších 32 klubov si to rozdá v ôsmich štvorčlenných skupinách o postup do osemfinále. Súčasný model súťaže pritom vznikol len pred tromi rokmi a ešte pred šiestimi mesiacmi UEFA trvala na tom, aby sa znovu nemenil. Pre potenciálnych finalistov to znamená trinásť stretnutí, vlani ich bolo sedemnásť.
Tlak veľkoklubov donútil kompetentných urobiť zmenu. „Nebolo ľahké prijať podobné rozhodnutie. Veď je to zásah do najlepšej klubovej súťaže na svete, ale pre jej budúcnosť sme to jednoducho museli urobiť. Viedli nás k tomu športové i komerčné pohnútky,“ vyhlásil Johansson, ktorý musel okrem iných čeliť silným redukčným tlakom napríklad Bayernu Mníchov.
„Som presvedčený, že týmto krokom udržíme veľký záujem o Ligu majstrov. Zníženie počtu zápasov totiž neznamená automaticky redukciu príjmov pre kluby,“ tvrdí ďalej na oficiálnej stránke UEFA jej šéf.
Menej znamená prinajmenšom rovnako
Výkonný riaditeľ UEFA Gerhard Aigner vníma toto rozhodnutie ako šancu „vydať sa správnym smerom“. Už v decembri minulého roku varoval pred nebezpečenstvom stagnácie súťaže. „Naznačovali to mnohé veci. Mali sme indície, že množstvo zápasov bežiacich paralelne s domácimi ligami, znižuje záujem publika. Hráči neboli schopní zniesť obidve záťaže, a tak sa kluby často uchyľovali k tomu, že tých lepších nasadzovali len do pohárových zápasov. V tom okamihu trpela kvalita domácej súťaže a logicky i záujem o ňu. A tí, ktorí hrali ligu i pohár, začali mať problémy nielen s fyzickou kondíciou, ale často i psychikou. Koncentrovaný výkon bez primeranej mentálnej prípravy sa jednoducho nedá podať,“ vysvetľoval Aigner.
Očakávanie dvojakej reakcie
To isté platí podľa jeho slov aj pre divákov. „Ponúkali sme im príliš veľa príliš často. Pomaly strácali chuť na ďalšie bonbóniky. A z komerčného hľadiska zvyšujúci sa počet zápasov rovnako prestal prinášať želaný výsledok.“ Aigner neočakáva, že všetky kluby prijmú nový model s nadšením. „Mnohým pomôžeme vydýchnuť si, ale tým klubom, ktoré majú hlavný príjem z Ligy majstrov, sa to asi nebude pozdávať.“
Klub, ktorý sa kvalifikuje do hlavnej súťaže Ligy majstrov, by však nemal mať s rozpočtom problémy. Minimálne 17-20 miliónov libier by mu účasť v súťaži mala vyniesť. Neúčasť niektorého z elitných klubov medzi 32 najlepších citeľne bolí, anglický Leeds to v ostatnej sezóne pocítil na vlastnej koži.
RASTISLAV HRÍBIK
