„Aj tak sme stále frajeri“, spievali si v minulosti po oslavách futbalových titulov nielen košickí futbalisti. A vlastne nimi slovenskí majstri aj vždy boli. S výnimkou týždňa-dvoch, keď chodili kanálmi po expresnom vyradení s futbalovo „exotickými“ súpermi v rôznych predkolách európskych pohárov.
Otriasli sa a nosili sa ako frajeri ďalej. Hrali predsa v Superlige, v ktorej im to, napriek najrôznejším katastrofickým ekonomickým scenárom, z ktorých sa nakoniec vždy nejako vykorčuľovalo šalamúnskymi organizačnými či kádrovými zmenami, slušne sypalo.
Hráči zvykli pohroziť štrajkom, ak nedostanú svoje chronicky meškajúce výplaty, niekedy sa krátkozrako až samozničujúco posťažovali, že už týždeň im klub neposkytol stravu, teplú vodu či dokonca minerálku. Kľúčoví funkcionári však kľúčových hráčov vždy presvedčili a krívajúca karavána sa trmácala ďalej. Bez náznaku elementárneho predpokladu fungovania princípov profesionálneho športu.
O futbalovom priemysle na anglický či nemecký spôsob ešte dlho nebudeme môcť ani snívať. Objektívne aj pre našu geografickú kapacitu, podobne ako viacero porovnateľných krajín v Európe.
V doterajších deviatich ročníkoch našej Superligy prevládala zvrátená prax, keď hráči neponúkali divákom ani sponzorom adekvátny produkt. S obľubou sa obhajujú, že v susednom Maďarsku či Poľsku futbal vynáša nepomerne viac.
Prototyp slovenského futbalistu je svojsky harmonický tvor. Rovnako ťažko, ako si (ne)zvyká na hroziace zníženie finančného ohodnotenia, sa (ne)vyrovnáva s rastom nárokov na vlastnú výkonnosť. Niekedy sú nedostatky v základných technických zručnostiach až komické.
Slovenská zúfalá (i keď možno vlastná) futbalová cesta už dávnejšie otrávila väčšinu dôveryhodných sponzorov. Do jubilejného 10. ročníka vyšprintuje dnes naša vrcholná súťaž už bez kontraproduktívneho prívlastku super, lebo sa už nenašiel pokračovateľ generálneho sponzora.
Takže hráči si vysúkajú rukávy na štarte obyčajnej prvej ligy dozaista s novými plamennými predsavzatiami, hrubými čiarami, amnestiou dištancovaných, čistými stolmi. Všetko sa pekne počúva, len skúsenosti varujú pred schizofréniou.
Napriek tomu majú právo na ďalší pokus prejaviť úprimnú snahu a na ihirsku dokázať, že aj tak sú stále frajeri. Ale pozor, rozmaznaní fanúšikovia majú v čerstvej pamäti aj iných frajerov, ktorí celý svet mesiac zabávali na trávnikoch v Kórei a Japonsku.
VOJTECH JURKOVIČ
