Asociácia organizácií spisovateľov Slovenska, šéfredaktor Ivan Štrpka
„Plyšový medvedík je prototypom objektu, ktorý nás prevádza z reality do sna, z detstva do dospelosti, ale aj späť. V ideálnom prípade to dokáže aj druhý človek, no v rovnako ideálnom prípade aj literatúra. Kniha Parker je ideálnym príkladom literatúry o vzťahu s takýmto človekom,“ vraví Adam Bžoch v konfrontácii s Vladom Ballom o jednom z hitov vlaňajšej slovenskej prózy - knižke Jany Beňovej Parker. Popri ďalších blokoch literatúry o literatúre (Romboid špeciál či recenzie) však časopis nezanedbáva ukážky pôvodnej tvorby, kde okrem renomovaných mien (Dušan Mitana, Peter Repka, Daniel Pastirčák, Marián Hatala či Lucia Piussi) sa pozoruhodne prezentuje aj človek, ktorému patrí spomenutý prívlastok v medicínskej brandži - Ivan Žucha.
„Virtuálne svety literatúry nie sú podmienené doslovnosťou. Je to ich slabosť a zároveň obrovská sila, že ich skutočnosť je virtuálna, že nejestvujú v našich nervových zakončeniach, ale v univerze našich predstáv,“ uzatvára svoj článok významný americký prozaik John Barth. A v nasledujúcej eseji nám Martin Kasarda okrem iného povie, že kým lineárna próza si udržiava čitateľov záujem prostredníctvom určitého napätia („ako sa to skončí“), hypertextová próza nemusí mať začiatok, stred ani koniec. V tomto nevirtuálnom bloku o virtualite zaznie pre milovníkov starej dobrej hmatateľnej knihy zákonite aj zmienka o computerfóbii, ktorá je pomenovaná láskavou „dandyovskou technickou nezručnosťou“.
Aj o tom (a o mnohom inom zaujímavom) je najnovší Romboid.
