Americký klasik sci-fi žánru Ray Bradbury, niekedy prezývaný Edgar Allan Poe pre optimistov, o sebe dal po dlhom čase opäť vedieť, a to novým románom From the Dust Returned (Navrátené zo zabudnutia). Osemdesiatjedenročný autor mal pred časom mozgovú príhodu, ale aj tak stále aktívne píše: okrem románu vydal krátkom predtým novú básnickú zbierku They Have Not Seen The Stars (Nevidieť hviezdy), pracuje na divadelnej hre Falling Upward (Pád hore) a niekoľko týždňov po vydaní románu zaskočil svojich čitateľov poviedkovou zbierkou One More For the Road (Ešte jedna na cestu), ktorá okrem už predtým – časopisecky – vydaných poviedok, obsahuje aj texty doteraz nevydané.
Ray Bradbury je známy aj našim čitateľom najmä vďaka slávnym románom z päťdesiatych rokov, ako sú Marťanská kronika či 451 stupňov Fahrenheita. Nimi prenikol aj do stredoškolských učebníc literatúry. Bradbury od začiatku zaujal predovšetkým svojou víziou odľudštenej budúcnosti. Jeho pohľad bol silný humanistickým aspektom – mnoho jeho kníh je o boji dobra so zlom, vzdorovaní silám zla od násilia až po ničenie kníh.
Najnovší román je zvláštny tým, že sa rodil päťdesiatpäť rokov – na rozdiel, napríklad, od knihy 451 stupňov Fahrenheita, ktorú naťukal na požičaných písacích strojoch za deväť dní. Kniha inšpirovaná jeho detstvom, je situovaná na americký stredozápad, kde sa Elliottovci, staromódna, ale zároveň výstredná rodinka, stretávajú s mladým chlapcom z úplne iného časového rozmeru. Elliottovci, ktorých Bradburyho čitatelia poznajú už z jednej jeho skoršej poviedky, sa zúčastňujú na najrôznejších bizarných aktivitách, ale aj tak tým najväčším mystériom – ako vždy u Bradburryho – zostáva záhadná ľudská prirodzenosť.
Sontagovej opakovanie
Americká spisovateľka Susan Sontagová, autorka eseje Choroba ako metafora, práve v Spojených štátoch vydala novú zbierku esejí Where The Stress Fall (Kam položiť dôraz). Sú v nej texty, ktoré publikovala za posledných dvadsať rokov.
Americkú kultúrnu scénu v šesťdesiatych rokoch zoznamovala s parížskymi vplyvmi a získala si renomé písaním o aktuálnych kultúrnych i politických tendenciách. Vtedy – ako pripomína britský kritik Michael Gorra – tiež pomerne zaujímavo písala o témach, ktoré akademická kritika do tých čias úplne ignorovala – napríklad o pornografii. Sontagová má tiež podiel na tom, že každý nový kultúrny fenomén je dnes okamžite pomenovaný. Za toto však zaplatila veľkú cenu: prišla o svoje námety a bola tak odsúdená na neustály návrat k svojim starým hrdinom – Barthesovi, Benjaminovi či Artaudovi. Bohužiaľ, zhoduje sa kritika, Sontagová všetko podstatné o týchto mužoch už povedala a jej nové eseje sú iba opakovaním či dokonca recyklovaním.
Jadro knihy tvorí dlhá esej o Rolandovi Barthesovi, ktorá po prvý raz vyšla ako úvod k americkému vydaniu výberu esejí tohto francúzskeho filozofa. Podľa názorov americkej či anglickej kritiky práve esej o Barthesovi bola asi tým najlepším, čo Sontagová kedy napísala – a ďalšie texty zaradené do tohoto 350-stránkového zväzku sú iba dôkazom, že svoj tieň nedokázala prekročiť.
Autor: Ladislav Nagy(Autor je anglista, spolupracovník magazínu iliteratura)
