Ministerstvo práce pôvodne navrhovalo zriadiť kapitalizačný pilier dôchodkového poistenia, pričom úspory ľudí by do penzijných fondov prerozdeľovala Sociálna poisťovňa. Hospodárska rada vlády tento návrh z dielne ministra Magvašiho zamietla a priklonila sa radšej ku kompromisu.
V hre teda zostali dva návrhy dôchodkovej reformy. Jeden je spomínaný kompromisný, ktorý zavádza takzvaný investičný výbor a berie tak ľuďom slobodu narábania so svojimi investíciami. Liberálnejší je návrh ministerstva hospodárstva, ktorý síce počíta s tým, že ľudia si budú môcť vybrať, kde budú sporiť na dôchodok, no nakladať budú môcť iba s necelou tretinou svojich sociálnych odvodov.
Ani jedna z navrhovaných alternatív nepočíta so zastavením starého spôsobu priebežného vyplácania penzií. Väčšiu časť odvodov pracujúcich budú teda naďalej prejedať dôchodcovia. Podľa obidvoch návrhov dôchodkovej reformy si začnú pracujúci šetriť iba pre seba najskôr o dvadsať rokov.
Politici tvrdia, že inej cesty niet, a vytrvalo obhajujú ponechanie dôrazu na priebežom systéme dôchodkového zabezpečenia. Naopak, ekonómovia upozorňujú, že takýto systém je dlhodobo neudržateľný a drahý. Na svete je tretí, alternatívny návrh penzijnej reformy, ktorý vypracovali ekonómovia z tretieho sektora. Vláda sa ním nezaoberá. (tv)
tri návrhy
Magvašiho reforma: dôchodky po starom
Koncepcia penzijnej reformy, ktorá vznikla prepracovaním pôvodného návrhu, sa v reálnom živote pracujúceho odrazí len minimálne. Magvašiho návrh plánuje rozdeliť súčasné odvody na dva povinné sociálne piliere.
Predbežne sedemdesiat percent odvodov by ďalej smerovalo do fondu dôchodkového zabezpečenia Sociálnej poisťovne, ktorá by ich obratom posielala dnešným dôchodcom. Len zvyšných tridsať percent odvodov by si pracujúci ukladali na svoj účet v niektorej správcovskej spoločnosti, ktorá by tieto peniaze investovala do penzijných fondov.
Ministerstvo práce však neplánuje nechať zodpovednosť za smerovanie ani týchto tridsiatich percent na pracujúcich. Namiesto toho navrhuje zriadiť štátny investičný výbor, ktorý ľuďom prikáže, kam investovať.
V súvislosti s pôsobením investičného výboru sa vytvára široký priestor na korupciu. Členovia výboru budú totiž rozhodovať o desiatkach miliárd korún a budú tak vystavení tlaku skupín lobujúcich za správcovské spoločnosti.
Proti zriadeniu investičného výboru sa nepriamo vyjadril aj vicepremiér pre ekonomiku Ivan Mikloš. „Nikto mi nevedel povedať, akú zodpovednosť by niesol tento výbor za zhodnocovanie úspor,“ povedal Mikloš po rokovaní Hospodárskej rady vlády. (tv)
Reformu penzijného systému predstavil aj tretí sektor
Najzásadnejšiu reformu neudržateľného dôchodkového systému vypracovala Nadácia F. A. Hayeka, no jej šanca na prijatie je takmer nulová. „Návrhy, ktoré sú na vláde, vôbec nie sú reformou. Reforma totiž spočíva v úplnom zastavení dnešného chorého systému,“ hovorí Martin Thomay, tvorca alternatívneho návrhu koncepcie dôchodkovej reformy.
V takom prípade by Sociálna poisťovňa zostala bez peňazí a spôsob vyplácania dôchodkov dnešným penzistom by sa musel zmeniť. Znamenalo by to zvyšovanie dlhu verejných financií. „Ten dlh tu existuje už dnes, išlo by len o jeho sekuritizáciu,“ argumentuje Thomay.
Podľa neho by sa odvodové zaťaženie malo v prvých rokoch rozdeliť na sporenie na kapitálové účty a na daňové zaťaženie. Odvody by tak klesli, no zvýšili by sa dane, z ktorých by sa vyplácali peniaze dnešným dôchodcom. „Malo by to aj psychologický efekt. Ukončila by sa tak mytológia poistenia a ľudia začnú chápať peniaze pre súčasných dôchodcov ako stratené,“ povedal Thomay.
Pre myšlienku transformácie časti odvodov do daní má Nadácia F. A. Hayeka aj ekonomické argumenty. Thomay: „Daňová základňa je širšia, takže by sme sa vyhli distorzným efektom. V peňaženkách ľudí by sa zrušenie odvodov na dnešných dôchodcov na úkor vyšších daní prejavilo v konečnom dôsledku pozitívne.“ (tv)
Rezort hospodárstva má liberálnejší návrh
O priazeň ministrov bojuje vo vláde aj návrh ministerstva hospodárstva. Harachov rezort si penzijnú reformu predstavuje liberálnejšie ako ministerstvo práce. Hoci aj táto koncepcia počíta s tým, že na vlastné účty si budú pracujúci odkladať iba tridsať percent celkových odvodov a zvyšok budú prejedať dnešní dôchodcovia, dáva ľuďom slobodu usmerňovania svojich investícií.
Reforma podľa ministerstva hospodárstva počíta s úplnou decentralizáciou a pripomína modernú reformu dôchodkového systému spočívajúcu v konkurencii správcov penzijných fondov.
Ak by vo vláde prešiel tento návrh, ľudia by sa mohli v budúcnosti rozhodnúť, kde si budú šetriť na svoj dôchodok. Rozbehlo by sa tak fungovanie penzijných fondov, ktoré sú vo vyspelých krajinách najväčšími hráčmi na burzách. Ich boom by pomohol aj oživeniu slovenského kapitálového trhu.
Správcovské spoločnosti by tak spravovali časť sociálnych odvodov a desiatky miliárd by investovali v penzijných fondoch. Pri tejto forme investovania neexistuje pevný výnos, no z dlhodobého hľadiska je zisk najvyšší. Štát však v tomto prípade určí podmienky obozretného podnikania, čím sa výnos z investovaní v penzijných fondoch trochu zníži.
(tv)
