LESTER THUROW je jedným z najprominentnejších amerických ekonómov. Je profesorom manažmentu v Technologickom inštitúte v Massachusetts. Naposledy publikoval knihu Budúcnosť kapitalizmu: Ako dnešná ekonomika formuje svoju budúcu tvár. O kapitalizme sa s ním rozprával editor Global Viewpoint Nathan Gardels.
Začnem týmto citátom: „Mali by sa uskutočniť reformy regulácie a dohľadu, ktoré by boli pokusom o zjednotenie princípov podnikania. Mala by vzrásť úroveň manažmentu, posilniť sa transparentnosť a zodpovednosť pri poskytovaní informácií. Je to nevyhnutné, aby sa obnovila stratená dôvera investorov a eliminovalo sa riziko, že v budúcnosti dôjde k podobným krízam.“ To neboli slová amerického prezidenta Georgea Busha, keď tento týždeň vystúpil s prejavom k účtovníckym škandálom. Boli to slová hlavného ekonóma Medzinárodného menového fondu, ktorý takto v roku 1997 karhal Áziu. Čo sa teda stalo s biznisom v Amerike?
„Arogancia USA voči Ázii, ktorú v rokoch 1997 až 1998 obviňovala z úpadku, sa Amerike vypomstila. Pravda je, že každý finančný boom v USA vrátane bubliny okolo internetových spoločností sa napokon premenil na ničivú silu. Aj to je všemocný kapitalizmus.
Pre ekonómov nie je žiadnou novinkou, že každý takýto rozmach sa končí zdrvujúco a po každom páde prichádza škandál. Spomeňme si na škandály amerického trhu nehnuteľností a majiteľov bánk, ktorí ich kúpili len preto, aby získali výhodné úvery. Vyzeralo to, že každý obchodník v Texase kúpil banku, aby si mohol vziať úver. Štyri tisícky podnikateľov a šesť kongresmanov vtedy súdy poslali za mreže. Z funkcií museli odísť šiesti senátori. Aj po kríze bankových domov a ľahko dostupných úverov museli Spojené štáty prijať nové pravidlá a zákony, aby sa situácia neopakovala.
Po kríze sporiteľní a úverov Spojené štáty prijali regulačné pravidlá a zákony, ktoré mali zabrániť, aby sa to zopakovalo. Nedokázali však odvrátiť dnešnú krízu korporátnej Ameriky, pretože zlyhali iné pravidlá.
Teraz je nevyhnutné vymyslieť nové obmedzenia, aby zabránili budúcim krízam typu .com, Enron, WorldCom, a potrestať podvodníkov. Tieto kroky treba podniknúť, ale budúcim finančným škandálom tak nezabránime, pretože tie prinesie nový boom v inej oblasti. Bolo by naivné myslieť si, že to tak nebude. Realita je taká, že na konci každého rozmachu každý chce, aby sa nekončil, a preto podvádza.
Zdá sa, že takéto zmýšľanie sa medzi podnikateľmi udomácňuje. Účtovnícke škandály zasiahli aj také solídne firmy, akými boli Merck a Xerox. Tiež podľahli tlaku vykazovať dobré štvrťročné výsledky, aj keď skutočnosť bola úplne iná. Súčasní riaditelia dostávajú verejnosť do ťažkej situácie: kto by chcel letieť lietadlom spoločnosti, ktorá je na pokraji krachu? Rovnaké je to s investíciou do firmy, ktorá krachuje.“
Medzi dnešnými a minulými aférami je však rozdiel. Narušenie obrazu skvelého kapitalizmu totiž prichádza v čase, keď Amerika tromfuje so svojou predstavou globalizácie. Ako sa môžu prejaviť škandály vo vnímaní amerického modelu kapitalizmu vo svete?
„USA odteraz môžu len ťažko pokračovať v tom, ako radili ostatným a naliehali na nich. Neznamená to však, že ich model sa skutočne zmení. Pripomínam, že burzová Komisia pre cenné papiere vznikla v dôsledku finančných škandálov v 20. rokoch minulého storočia, ktoré v nasledujúcom desaťročí vyústili do ekonomickej recesie. Väčšina dnešných pravidiel pochádza z toho obdobia. V súčasnosti je dôležité prijať prísnejšie pravidlá a odsúdiť podvodníkov. Potom zostane podstata americkej ekonomiky relatívne čistá. Až kým sa ďalší boom skončí opäť škandálom.“
Rozmach, pád a škandály síce môžu byť súčasťou ekonomickej histórie, ale investori sa musia rozhodovať v krátkom čase. Ako sa dá vôbec dosiahnuť obnova dôvery v tento systém?
„Dôveryhodnosť teraz závisí od toho, ako budú potrestaní tí, čo porušili pravidlá, a od rýchlosti zavedenia nových, prísnejších obmedzení. Oveľa prísnejších, ako prisľúbil Bush. Ale nesmieme byť naivní a myslieť si, že po ďalšom boome nebudú nasledovať ďalšie škandály.“
(c) Global Viewpoint
Los Angeles Times Syndicate
