Dušan Žiška (vpravo) so spoluhráčmi Ľubomírom Pokovičom (v strede) a Milanom Kuželom oddychujú na letnom sústredení pri mori v bulharskom Burgase. „Stretli sme tam hádzanárky zo Zlína – bývalého Gottwaldova,“ vravel Kužela o ženskej postave na fotografii. FOTO – ARCHÍV M. K.
„Ubúda nás,“ povzdychol si smutným hlasom minulý mesiac na pohrebe Dušana Žišku vo Vajnoroch bývalý hokejista Slovana Bratislava Milan Kužela. Majster sveta z roku 1972 v drese Československa a kapitán belasých, ktorí vyhrali v sezóne 1978/79 federálnu I. ligu, rátal bývalých spoluhráčov zo Slovana, čo už nie sú medzi živými: Vlado Urban, Ľubo Mazal, Karol Morávek, Vlado Dzurilla, Dušan Pašek a naposledy odišiel Dušan Žiška vo veku 53 rokov.
Z Vajnor do Bratislavy peši, na bicykli
„Prvý raz sme sa s Dušanom stretli v prípravke Slovana u trénera Miška Polóniho. Ja som mal tuším desať rokov, on o tri menej,“ spomínal na spoločné hokejové začiatky na Tehelnom poli Kužela. „Obdivoval som ho, že neúnavne dochádzal na tréningy z Vajnor – desať kilometrov zvládol raz peši, inokedy na bicykli. Vtedy sme ešte nevedeli, čo to je každodenné zvážanie sa na zimný štadión pohodlne v rodinnom aute. Ako ôsmaci sme v turnaji športových hier mládeže nastúpili proti sebe, náš tím Kalinčiakova zdolal Vajnory 3:0. Z mojej pozície obrancu som si ho všímal detailne, mal atletickú postavu, rýchle nohy a túžil strieľať góly.“
Keď sa Dušan Žiška v roku 1971 vrátil z dvojročnej vojenčiny v hokejovej Dukle Trenčín, na desaťročie zapadol do ligovej zostavy v materskom klube.
Milan Kužela: „U trénera Jána Staršieho začínal Dušan v tretej lajne. Siahol po drese s číslom 29, nemal už príliš na výber. V tom čase sa vysoké čísla nad 30 nenosili a 8, 9, 10 po parádnom útoku Starší – Golonka – Černický zostali v Slovane nedotknuté. Na ľavom krídle nastupoval najčastejšie s Mrukviom a Miklošovičom. Bol taký rýchly, že občas predbiehal myšlienky – masér Jozef Bogdan mu dal prezývku Jelen.“
V Slovane mala väčšina hráčov zvieracie prezývky. Robustný obranca Rudo Slon Tajcnár nazval raz Milana Kuželu Sliepka a už mu to prischlo.
Zo Slovana odprataný do Zvolena
Generácia okolo kapitána Kuželu zažila vrchol kariéry v I. lige v sezóne 1978/79, Slovan s úderným útokom bratov Mariána, Petra a Antona Šťastných ako prvý slovenský klub vybojoval federálny titul. Aj Dušan Žiška si zastal svoje miesto v útoku. „Ako výborný korčuliar sa vedel dostať do šance, nabehnúť si na prihrávku, spracovať puk, no potreboval množstvo príležitostí, aby rozvlnil sieť. Niekedy som mal dojem, že by mu viac sedel post stiahnutého ľavého krídla, lenže k tomu sa nedostal. On sa stále ťahal dopredu,“ uvažoval Kužela. S úsmevom dodal, že Dušan patril k najlepším spevákom v kolektíve, o čom sa presvedčil, keď mu s partiou hráčov vo vinárskom kraji pomáhali pri stavbe pivnice. „Žiška a jeho najlepší kamarát Peter Mišovič – to bol preslávnený slovanistický folklór.“
Už leto po titule bolo v Slovane mimoriadne horúce. Hráči sa vzopreli proti úspešnému trénerovi Ladislavovi Horskému, prípravu na suchu absolvovali bez neho. Skúsený Kužela s „céčkom“ tušil, že akcia nezostane bez ozveny. Ako prvý musel káder opustiť Milan Mrukvia. Mužstvo z Bratislavy skončilo v nasledujúcom ročníku 1979/80 v lige na 3. mieste. Z turnaja EPM v Rakúsku si to zamierili do Kanady Peter a Anton Šťastní, Kuželu so Žiškom odpratali funkcionári do druholigového Zvolena, klubovú príslušnosť zmenili aj ďalší skúsení hokejisti. V osemdesiatom prvom Slovan z I. ligy vypadol.
V reprezentácii pri Golonkovi
Dušan Žiška sa vrátil na lavičku belasých ako asistent trénera Jána Filca v sezóne 1989/90 a potom s malými prestávkami zas a zas, neskôr zamieril do Skalice (v ročníku 1998/99 tretie miesto v Extralige) a do Nitry. Reprezentačný tréner Jozef Golonka si ho v sezóne 1996/97 vyhral s Vincentom Lukáčom za asistentov na Svetový pohár a na majstrovstvá sveta vo Fínsku. Viedol aj reprezentačnú dvadsiatku a po boku Jána Filca sa na juniorských MS v Kanade ‘99 dočkal bronzovej medaily.
„Hokej sa stal pre Dušana srdcovou záležitosťou a bolo jasné, že aj po skončení aktívnej kariéry pri ňom zostane. Mal ešte plány, no nestihol ich naplniť,“ uzavrel Milan Kužela rozprávanie o bývalom spoluhráčovi.
