Kým ku koncu minulého roka bola hrubá zadlženosť 11 miliárd dolárov (podľa dnešného kurzu zhruba pol bilióna korún), o štyri roky neskôr zrejme dosiahne 12,4 miliardy dolárov. Finančné záväzky v zahraničí budú podľa centrálnej banky pribúdať hlavne nebankovým podnikom a nie vláde.
Približne 338-miliónový nárast dlhu tento rok spôsobí aj metodika centrálnej banky, ktorá od januára po novom vykazuje svoje devízové rezervy a zahraničné záväzky. Na zvýšenie celkovej zadlženosti pritom okrem čerpania nových úverov pôsobí aj zhodnocovanie eura a deficitný zahraničný obchod.
NBS vo svojej správe upozorňuje na riziká, ktoré by mohli vývoj zadlženosti v budúcnosti komplikovať. Ide o verejný sektor, ale aj o podniky, ktoré nie sú schopné dostatočne sa uplatniť na zahraničných trhoch. Slovenské subjekty však napriek tomu budú svoje dlhy splácať bez väčších problémov, myslí si národná banka.
Podľa NBS sa úroveň dlhov a ich splácanie už stabilizovali a zadlženosť považuje za priemernú. Pozitívne je, že vláda pristupuje k zahraničnej zadlženosti zodpovedne a uprednostňuje pri financovaní verejných potrieb domáce zdroje tak, ako jej to odporúčajú menové inštitúcie.
„Pravdou je, že dominantnú časť hrubej zahraničnej zadlženosti tvorí podniková sféra,“ povedal Pavol Ondriska, analytik zo Slávie Capital. Podľa neho nie je úroveň dlhu nijako dramatická, ale v pomere k hrubému domácemu produktu predsa len vysoká. „Dôležité však je, či sú slovenskí dlžníci svoje záväzky v zahraničí schopní splácať,“ tvrdí analytik.
Na konci tohto roka by z celkového hrubého zahraničného dlhu 12 miliárd mali záväzky vlády tvoriť 2,5 miliardy. Číslo môže byť v skutočnosti o niečo vyššie, lebo údaj nezohľadňuje korunové dlhopisy, ktoré vlastnia zahraniční investori.
Ondriska pripomenul, že časť zahraničného dlhu predstavujú aj pôžičky materských firiem zo zahraničia svojim dcéram na Slovensku, takže nejde o skutočné dlhy.
Dlhová služba, teda postupné splácanie dlhov a úrokov z nich, bude tento rok podľa odhadov NBS o 65 miliónov dolárov nižšia ako v roku 2001 a bude predstavovať 2,1 miliardy dolárov. Z toho vyše stovku miliónov splatí vláda.
Vyššie splátky sa očakávajú v roku 2003, neskôr by mala dlhová služba začať klesať. Rizikom sú však poskytnuté štátne záruky.
JANA BRONDOŠOVÁ
