V zahraničí odborári štrajkujú vtedy, ak si dokážu niečo vymôcť. Piloti dopravných lietadiel alebo colníci štrajkujú napríklad na začiatku turistickej sezóny, keď môžu spôsobiť najviac problémov. Prečo u nás odbory neurobia takéto štrajky a organizujú iba hodinové pochody mestom?
GABRIEL DUDINSKÝ, Odborový zväz Stavba: „U nás sú odbory pomerne roztrieštené a koordinácia veľkých štrajkových aktivít je ťažká. A naši ľudia stále ešte nie sú pripravení, aby samostatne obhajovali svoje práva. Aj preto u nás neboli výraznejšie štrajky.“
MARIÁN KOLLÁR, predseda Lekárskeho odborového združenia: „Nemáme takú históriu, akú majú odbory v Európe, nemáme také podmienky, nedosiahli sme také úspechy a uvedomelosť ľudí u nás je iná. Náš človek sa začne búriť, až keď už nemá inú možnosť, keď stratil zamestnanie.“
JÁN GAŠPERAN, Odborový zväz školstva a vedy: „Štrajk nie je cieľom, ale prostriedkom na dosiahnutie cieľa. Netreba štrajkovať za každú cenu, treba mať jasné ciele podložené argumentmi.“
DANIELA MERUŇKOVÁ, Odborový zväz obchodu a cestovného ruchu: „Ľudia sa strašne boja. Okrem toho je štrajk u nás braný ako posledná možnosť vydobytia si požiadaviek, najskôr bývajú zdĺhavé vyjednávania.“ (rf)
