Na Slovensku sa ľudia odhodlajú na štrajk väčšinou až vtedy, keď je už neskoro, a väčšinou sa obracajú na nesprávnych adresátov. Zamestnanci PPS Detva štrajkovali v máji aj pred budovou ministerstva hospodárstva. Čas protestnej akcie si krátili aj sledovaním semifinálového zápasu majstrovstiev sveta v hokeji Slovensko – Švédsko. FOTO – ARCHÍV TASR
Proti návrhu talianskej vlády na zmeny v Zákonníku práce, ktorými sa malo uľahčiť prepúšťanie zamestnancov, sa v apríli vzbúrilo celé Taliansko. Štrajky boli vo všetkých väčších mestách – táto fotografia je napríklad z Turína. Vláda tvrdila, že reformy sú nevyhnuté, aby sa talianske hospodárstvo stalo konkurencieschopným a prilákalo tak zahraničných investorov. FOTO – ARCHÍV TASR
BRATISLAVA – Jeden z mála odborových zväzov, ktorým sa podarilo urobiť úspešné štrajky a niečo vymôcť, je Odborový zväz KOVO. Ročne robí päť-šesť veľkých akcií a osemdesiat percent z nich pokladá za úspešné. Často stačí postrašiť štrajkom a dosiahne splnenie požiadaviek.
„Ľudia sa ma často pýtajú – a stane sa nám niečo? Bude štrajk úspešný? Lenže to ja zaručiť neviem,“ hovorí predseda Odborového zväzu KOVO Emil Machyna. Možnosť mať sa lepšie a niečo dosiahnuť tu podľa neho je.
„Vždy to je na ľuďoch. Ak človek nechce, nikto mu nepomôže. Mnohokrát chýbajú osobnosti, ktoré by nás podporili. V Čechách sa na stranu štrajkujúcich pridali profesori. U nás sa to ešte učíme,“ hovorí.
Podľa Machynu je problém slovenských odborárov aj v tom, že mnohí predsedovia základných odborárskych organizácií vystupujú na konferenciách ako podnikatelia. Podávajú správy o hospodárskom pláne, o situácii v podnikoch a niekedy obhajujú, prečo sa nedajú zdvihnúť mzdy.
Ďalšou príčinou odborárskych neúspechov je vraj strach a vysoká miera nezamestnanosti. „V podnikoch sa nám stáva, že pri hocijakom malom náznaku protestu vedenie naznačí, že sa začne prepúšťať. Ľudia hneď od štrajku odskočia. Do protestov idú, až keď nemajú čo stratiť,“ tvrdí Machyna.
Machynov zväz je počítačmi prepojený s regiónmi a ľudia sa môžu okamžite obracať na právne oddelenie alebo analytikov. Nemálo trestných oznámení na manažérov podnikov išlo z ich právneho odboru. „Moja práca smeruje k tomu, aby som presvedčil ľudí, že ak oni nechcú, ja im nepomôžem. Nemci hovoria – kto bojuje, má šancu vyhrať, kto nebojuje, už prehral. Môžem rokovať, prosiť, žiadať, ale ak sa nedohodnem, musia nastúpiť ľudia.“
Ľudí treba presviedčať dlho: „Pred každou akciou prídeme medzi nich, dáme im plagáty, naše noviny, informácie, diskutujeme s nimi. Osvedčilo sa to, napríklad ešte za Mečiarovej vlády sme v Martine zastavili prácu a zablokovali podnik v čase, keď sa mal kladivkom poklepkávať základný kameň. Lenže aspoň dva týždne bolo treba chodiť po všetkých prevádzkach.“ (rf)
