BRATISLAVA – Mediálna rada, ktorú navrhuje Ján Budaj a dnes má o jej zriadení rokovať parlament, by mala podľa zákona rozhodovať o povinnosti médií uverejňovať opravu, odpoveď alebo dodatočnú informáciu. Okrem toho by mala viesť správne konania o neoprávnených zásahoch do nezávislosti novinárov.
Ak by médium neuposlúchlo verdikt rady, mohla by navrhnúť pokutu, ktorú udelí ministerstvo kultúry. „Mediálna rada nerieši úlohu etickej komisie, jej prínosom bude rýchlejšia a pre občana lacnejšia vymáhateľnosť práva na ochranu pred neoprávnenými zásahmi médií,“ zdôvodňuje sa v predkladacej správe. „Rada nahradí pomalú a nákladnú procedúru súdneho vymáhania práva na opravu, ktorá spravidla trvá tak dlho, že sa stráca podstata, čiže účinná ochrana poškodeného a zadosťučinenie právu.“
„Argumentácia navrhovateľov, že mediálna rada urýchli rozhodovanie o nevykonanej oprave tým, že nahradí v tejto veci kompetenciu súdov, je pochybná,“ píše sa v právnom stanovisku syndikátu novinárov. „Mechanizmus vládnej kontroly je neprijateľný!“
Rezolúcie Rady Európy aj dohovory Európskej únie vyzývajú členské štáty, aby zabránili zasahovaniu štátu do regulovania médií a aby podporovali samoreguláciu. Len vo dvoch štátoch Európy volia novinársku radu poslanci. Naopak, samoregulačný orgán novinárov má dvadsať krajín.
Slovenské médiá majú svoj vlastný samoregulačný etický orgán – Tlačovú radu. Má šesť členov, ktorých si zvolili zástupcovia mediálnej obce.
Novinári ani dnes nie sú beztrestní. Ako každý iný občan spadajú pod jurisdikciu našich súdov, pripomína advokát Ján Hrubala. Ak sa dopustia ohovárania alebo hanobenia národa, rasy alebo presvedčenia, rieši sa to podľa Trestného zákona. Alebo, ak ide o žalobu na ochranu osobnosti, v občianskoprávnom procese.
Ján Budaj svoj návrh obhajuje slovami: „Navrhovaná rada je veľmi transparentná a viaczdrojovo volená. Je preto jedným z dobrých riešení problému, ktorý je s vymáhateľnosťou práva v mediálnom prostredí. Ak by toto riešenie malo zabrzdiť prijatie zákona, predložím návrh na iný spôsob riešenia. Pokúsim sa novelizovať Občiansky súdny poriadok, aby tieto súdy aspoň začali konať v reálnom termíne. V jednom aj v druhom prípade si však myslím, že zákon o masových médiách sprehľadní a zmodernizuje tú časť vzťahov, ktorú doteraz pokrýva komunistický tlačový zákon. Vzťahov medzi novinármi, prevádzkovateľmi masových médií, verejnou sférou a samotnými spotrebiteľmi informácií a názorov, ktoré ponúka žurnalistika a médiá.“
ANKETA
Čo si myslíte o mediálnej rade podľa návrhu poslanca Jána Budaja?
PETR ŠABATA, šéfredaktor Pravdy: „Táto mediálna rada je nebezpečný nezmysel, pretože má suplovať súdy. I keď sa deklaruje, že nemá, je to náhrada za pomaly fungujúce súdnictvo. V niektorých krajinách síce funguje tlačová rada, ale tú vytvára samotná novinárska obec, ktorá v nej má svoju váhu a vydáva etické verdikty. Nie podľa práva, ale podľa dobrých mravov. Výborne to funguje napríklad v Nemecku. To, že štát chce vlastne súkromným vydavateľom novín a časopisov niečo takéto diktovať, je veľmi nebezpečné.“
MICHAL BERKO, šéfredaktor Hospodárskych novín: „Ako novinár som zažil Slovenský úrad pre tlač a informácie, vrcholný cenzorský orgán bývalého režimu. Ak by parlament schválil takúto radu, bolo by to niečo podobné. Neviem pochopiť, ako je poslanec Budaj vôbec schopný niečo také presadzovať. Namiesto toho, aby bol konečne prijatý nejaký tlačový zákon, ktorý by nahradil starý komunistický, poslanci vymýšľajú konštrukcie, ktoré nemajú nič spoločné s posilnením slobody a objektivity médií a hlavne ich ekonomickej a tvorivej nezávislosti.“
ŠTEFAN HRÍB, šéfredaktor týždenníka Domino fórum: „V slobodnej spoločnosti kontrolujú médiá politikov, nie naopak. Je to návrat k mysleniu spred roka 1989.“
MILAN M. ŠIMEČKA, šéfredaktor SME: „Návrh na vznik mediálnej rady automaticky predpokladá, že médiá sú nebezpečné a treba proti nim postupovať prísnejšie ako doteraz. Chápem ho ako útok na slobodu prejavu.“ (hr)
