Čitateľovi, ktorý by len na okamih podľahol ilúzii, že postavy a dej tejto knihy pripomínajú realitu, je určené úvodné slovo: „Postavy a dej poviedok tejto knihy sú vymyslené a akákoľvek podobnosť so skutočnosťou je neúmyselná a náhodná.“
Uvádzam aj slovný novotvar, nie je jediný v knihe, ktorá pojednáva napríklad o tom, ako policajti „chytili zamilovaný pírik pred budovou parlamentu.“ Existuje totiž komika slov a reči hovorovej aj úradnej a autori knihy z tejto nevyčerpateľnej studnice čerpajú svojím originálnym, zdanlivo jednoduchým spôsobom. Tak úplne jednoduché to však nie je. Píš, čo počuješ, radí každý druhý literárny klasik, lenže vec má háčik: čo bolo možné kedysi, nie je možné dnes, keď brutalita a cynizmus reality predbieha fantáziu tvorcov.
Obsahom tejto knihy je päťdesiat textov, ktoré sú buď priamo poviedkami, alebo ich aspoň pripomínajú. Ich ústrednou témou je zločin, najmä zločin na Slovensku. Dalo by sa povedať, že autorov tejto knihy zaujímajú fenomény, znamenia doby, teda veci podstatné. Nepozornejší čitateľ by si mohol myslieť, že hlavným námetom je policajt, ale omyl - on je len jednou z dvoch hlavných postáv a často je rafinovane postavou jedinou: hrdinom i páchateľom. Ako v skutočnosti, hovoríme si, poučení z televízie a z tlače a vieme, že skutočnosť dnes býva oveľa brutálnejšia, cynickejšia a vulgárnejšia než umelecké fantázie a vízie. Text na záložke to hovorí pomocou čísel: „Pokiaľ priemerný čitateľ prečíta Diabla pod čapicou, na Slovensku štatistiky zaznamenajú 0,46 znásilnení, 0,35 vrážd, 3,75 lúpeží, 64,48 krádeží vlámaním, 14,64 krádeží motorových vozidiel a 0,9 útokov na policajta. Za rovnaký čas sa začne trestné stíhanie voči 0,56 príslušníkom policajného zboru. Voči opitým policajtom za volantom sú zatiaľ štatistiky bezmocné.“
Veľmi zjednodušene by sa dalo povedať, že poviedky tejto knihy sú len čiernohumornou paródiou na fraškovitosť okolitého sveta, ktorý beznádejne speje k zlu. Je to veľmi zjednodušené, lebo úlohou prozaikov isto nie je spisovanie morálnych či filozofických traktátov, ale tvorba takých textov, ktoré by čitateľ čítal pozorne a s radosťou. Túto úlohu kniha plní, nielen textom, ale aj vzhľadom diela, Danglárovými ilustráciami a úpravou.
Aj paródia sa zmenila, a ani nemusela devalvovať. Jej cieľom už dávno nie sú klasické žánre, ani western, či červená knižnica. Je ňou akčný film, ktorý je virtuálnym priestorom nového hrdinu. Ten sa pohybuje prostredníctvom výkopov nôh, ktorými likviduje prirodzené prírodné prekážky v tvare zločincov. Niekedy dokonca stačí vyhodiť do vzduchu plechovku s farbou, streliť do nej a „riadna kopa z tých zločincov na mieste vybuchne.“
Výhodou čitateľa je, že sa do čítania týchto poviedok nemusí nútiť.
Autor: JIŘÍ OLIČ(Autor je básnik, výtvarný a literárny kritik)
