Posilňovanie českej koruny oproti slovenskej narušilo dlhodobú tradíciu, umocnenú najmä po roku 1989, čítať zahraničné knihy v českom preklade. Dnes sa kvalitné české preklady beletrie a literatúry faktu pre slovenského záujemcu stávajú svojimi cenami pohybujúcimi sa zhruba od 450 Sk do 600 Sk nedostupnými. Táto zmena má u mnohých jedincov aj citovú podfarbenosť, pretože prekladová čeština sa stala pre nich domácim jazykom na úkor slovenčiny… Ak nechceme pozdvihnúť knihy na luxusný tovar alebo zapríčiniť apatiu voči nim, treba niečo podniknúť na podporu knižného trhu.
Aj do slovenčiny sa prekladajú kvalitné zahraničné knihy, ale vo veľmi obmedzenom množstve, za veľkých obetí a v dôsledku obmedzeného dopytu sú stratové. Navyše je tento fakt obmedzený, že ak sa aj niektoré vydavateľstvá snažia ponúkať prekladové tituly, ich snahu zväzuje vyhranenosť vkusu vydavateľa. Rýchlo kvasení trhoví fundamentalisti a puritáni, konvertovaní väčšinou z bývalých zväzákov, by namietali, že by mali vychádzať iba tie tituly, o ktoré je záujem - ako to funguje pri iných tovaroch. Šírenie vzdelanosti v Európe sa nevyvíjalo podľa obmedzení trhu a sponzorskej závislosti - to by sme nikam nedostali. Dlhodobé zahraničné skúsenosti v západnej Európy napovedajú, že dopyt po kvalitnej literatúre je aj tam na hranici predajnosti. Tento stav je daný hlavne veľkou ponukou a širokou paletou porovnateľných titulov, na čo nadväzuje v slobodnej spoločnosti prirodzená rôznorodosť vkusu zákazníka. Po prevedení do pomerov päťmiliónového Slovenska možno očakávať predaj kvalitného titulu v rozsahu 500 až 1500 kusov, čo zjavne nemôže pokryť náklady „na výrobu“. Ak sa vo veľkých krajinách darí ako-tak prosperovať, v malých krajinách je nevyhnutné podporovať knižný trh, ako to robia napr. v škandinávskych krajinách.
Toto sa netýka iba súčasných titulov v zahraničí, ale aj diel z minulosti: publikovanie hlavného diela momentálne škandalizovaného nemeckého spisovateľa M. Walsera Polčas alebo Jednorožec zo 60. rokov alebo Terra Nostra od Fuentesa - obidvoch v rozsahu nad 500 strán, ktoré tvoria klasiku svetovej literatúry 2. polovice 20. storočia - je zo spomínaných dôvodov nemožné.
Dajme tomu, že by sa došlo ku konsenzu v hodnotení súčasného stavu. Môže štát pomôcť? Budem počítať - zjednodušene a približne. Štát by mohol podporiť vydávanie kníh finančným krytím autorských práv a prekladu napr. vo výške 100-tisíc Sk (pre titul v rozsahu 300 strán), čím by uvoľnil ruky vydavateľstvám. Dajme tomu, že by v danom roku išlo o 100 titulov, čo by znamenalo záťaž štátneho rozpočtu desiatimi miliónmi Sk. Druhá cesta by mohla viesť povinným odkupom mestskými a špecializovanými knižnicami - napr. v celkovom rozsahu 100 kusov daného titulu zo zdrojov štátneho rozpočtu, kapitoly ministerstva kultúry alebo špecializovaného fondu. Som presvedčený, že reálne náklady by nezruinovali naše štátne financie, kde miliardy len tak lietajú na netransparentné projekty. Pravda, konkrétna podoba projektu a finančné injekcie sú vecou diskusie. Znižovanie nákladov na tlač, nedokonalá distribúcia alebo kvalita prekladu (v porovnaní s českou verziou) sú inými otázkami, ktoré treba paralelne riešiť.
S podporou vzdelávania súvisí aj podpora verejných knižníc, ktoré slúžia skôr ako archívy. Nehovoriac o tom, že Bratislava resp. Slovensko nemá modernú ústrednú knižnicu na európskej úrovni, čo je hanba. Smiešne vyzerá projekt rekonštrukcie starej Univerzitnej knižnice v centre mesta, pretože iba aktívni návštevníci poznajú prístupnosť ku knihám, ochotu obsluhy a prostredie v rušnom centre, kde niet šance na koncentráciu. Je otázkou, či pri rôznych pochybných investičných projektoch našich vlád by práve táto nebola prínosom.
IGOR DANIŠ
(Autor je odborným asistentom na VŠ)
