David Edwards z Westwoodu v americkom štáte Kentucky vyhral 73,7 milióna dolárov. Edwards, ktorý tesne pred tým, ako vyhral, prišiel o prácu, mal dve možnosti - buď jednorazovo zinkasuje 73,7 milióna dolárov, alebo bude dostávať 2,9 milióna dolárov v priebehu nasledujúcich 25 rokov. Na Slovensku by zatiaľ takú vysokú výhru nezískal, hoci v posledných rokoch sa výhry postupne zvyšujú aj u nás. Šéf Tiposu Jozef Sokira si myslí, že medzi hravosťou Slovákov a iných národov nie je veľký rozdiel a že Slováci tak ako iní hrajú najmä pre peniaze. Psychologička mu však čiastočne oponuje, keď hovorí, že peniaze nie sú všetko, čo ľudí na hazarde láka.
ILUSTRAČNÉ FOTO - TASR/AP
BRATISLAVA - Štátna firma Tipos, ktorá má monopol na lotérie, predala za posledných deväť rokov tikety šťastia za 16 miliárd. Na výhrach sa vrátilo šťastnejším hráčom sedem miliárd.
Pre miliónový sen o šťastnej výhre sú ľudia ochotní obetovať miliardy. Bez ohľadu na mizivú pravdepodobnosť, že vyhrajú, každý týždeň či deň neúnavne sledujú a porovnávajú svoje šťastné čísla s vyžrebovanými. S počtom nových hier a žrebov sa každý rok zvyšovali tržby z lotérií. Vlani to bolo 2,8 miliardy korún. Polovica peňazí zostala Tiposu a 1,4 miliardy rozdelil na výhry.
Najobľúbenejšou hrou je aj po 45 rokoch svojej existencie stále športka. Jej podiel na peniazoch z lotérií síce postupne klesal, ale aj tak Tiposu prináša každú tretiu korunu.
O pokles sa postarali oveľa vyššie a lákavejšie výhry. Kým za socializmu ľudia snívali najviac o dvestotisícovej „prvej cene“, dnes je najmenšia zaručená výška jackpotu tri milióny a niekedy dosiahne desiatky miliónov.
Slovensko sa priblížilo k rozprávkovým výhram z Ameriky alebo západnej Európy. Hoci nikto nemôže vyhrať miliardy korún, ako pred dvoma rokmi (v prepočte) mexický gastarbeiter v USA, aj naše skromnejšie sumy od dvadsať miliónov vyššie sú tiež zaujímavé.
„V rámci Tiposu bola vyplatená maximálna výhra 38 722 065 korún - v športke, v 52. týždni v roku 2001,“ hovorí šéf Tiposu Jozef Sokira.
Podľa Sokiru sú Slováci zhruba takými istými vášnivými hráčmi ako ľudia zo západnej Európy. „Hravosť Slovákov je primeraná sociálno-ekonomickej situácii. V porovnaní so susednými krajinami nevidíme veľké odchýlky. Aj pre Slovákov platí, že tipujú skôr pre výhru ako pre potešenie z hry,“ dodal.
Prečo ľudia tipujú? Chcú vyhrať aj sa zahrať
Peniaze nie sú všetko, čo človeka na nevinnom hazarde láka.
„Určité percento ľudí si potrebuje na zdynamizovanie svojho života zdvihnúť hladinu adrenalínu. Tipovanie je v tomto podobné ako adrenalínový šport. Prináša vzrušenie a s ním prílev slasti,“ hovorí psychologička Zlatica Bartíková.
Hry ako športka alebo stieranie žrebov sa dostávajú do vedomia ľudí cez reklamu a spoločenské udalosti spojené so žrebovaním a odovzdávaním výhier. Podľa Bartíkovej je ľahšie podľahnúť vábeniu reklám v prostredí sociálnej neistoty a zrodu nových milionárskych celebrít.
Niekedy sa však z hry stane hazard. „Hranica medzi vzrušením a závislosťou je krehká. Závisí od sklonov jedinca, či sa mu to vymkne spod kontroly a je ochotný vzdať sa svojich doterajších hodnôt,“ myslí si psychologička. To je však skôr o gamblerstve, na ktoré sa lotérie príliš nehodia.
Naopak, televízne lotérie, pravidelné žrebovania s usmievavými moderátorkami sú tak trochu spoločenskou udalosťou. Dámy si každý štvrtok vydobyjú svoje miesto pred obrazovkou - a s napätím čakajú na svoj výkrik „bingo!“. (jj)
