FOTO – ITAFILM

Gibson * Distribúcia: Itafilm

Wim Wenders je jedným z mála európskych režisérov, ktorí sa dokázali presadiť aj v USA bez toho, aby sa venovali rutinnej práci na akčných filmoch v niektorom z hollywoodskych štúdií. O jeho postavení svedčí napokon aj to, že do hlavných úloh svojho zatiaľ posledného filmu si mohol dovoliť obsadiť aj dve megahviezdy – Mela Gibsona a Millu Jovovichovú.

Kdesi v Los Angeles stojí hotel. Kedysi vychytené miesto pre horných desaťtisíc chátra a slúži ako ubytovanie pre vydedencov spoločnosti, viac alebo menej psychicky narušené osobnosti s obmedzenými finančnými zdrojmi. Popri hlavnom hrdinovi Tom Tomovi tu nájdete piateho člena Beatles Dixieho, vtelenie slávneho náčelníka Navahov Geronima či krásnu Eloise presvedčenú o svojej fiktívnosti. Prednedávnom tu býval aj Izzy – syn mediálneho magnáta Stanleyho Goldkissa, ktorý zahynul pri páde zo strechy tohto prapodivného hotela. Otec nechce pripustiť, že išlo o samovraždu, a preto si najme detektíva Skinnera z FBI, aby dokázal opak a za každú cenu našiel synovho vraha.

Scenár k filmu vznikol podľa predlohy frontmana U2 Bona Voxa, ktorý oslovil scenáristu Nicolasa Kleina s ideou svojho príbehu. Netradičná detektívka, odohrávajúca sa v uzavretej skupine bláznov, mala určite na papieri svoje čaro, podobne ako krehký platonický vzťah Tom Toma s éterickou a fiktívnou Eloise. Výsledok je však sklamaním snáď pre všetkých – okrem nekritických a skalných Bonových obdivovateľov.

Asi najväčším úskalím snímky je scenár. Na 122 minút tu nájdete veľmi málo príbehu, takže drvivá väčšina filmu stojí a padá na epizódkach, ktoré sa v hoteli počas vyšetrovania odohrajú. To by mohlo stačiť, ak by boli dostatočne nosné alebo aspoň zábavné. Bohužiaľ, nie sú. Vo filme je množstvo nudných scén a nepridáva mu ani herecký prejav Milly Jovovichovej. V Piatom elemente Luca Bessona hrala skvelo, no postava duševne chorej ženy bola na ňu priveľa. Napriek všetkému sa vo filme nájde niekoľko veľmi vydarených momentov, medzi inými Dixieho dojímavo komická „beatlesovská“ klavírna improvizácia či Tom Tomova snaha napodobniť robotického agenta FBI. Celkový rozpačitý dojem z filmu trochu zmierňuje vynikajúca kamera a príjemná hudba.

V jednej z epizódnych úloh miliónového hotela sa objavil aj Julian Sands, ktorý sa vyjadril veľmi výstižne: „Hranica medzi umením a gýčom je veľmi krehká a tenká.“ Napriek tomu, že väčšina Wendersových filmov patrí medzi to kvalitnejšie zo svetovej kinematografie, Million Dollar Hotel pomyselnú hranicu dobrého vkusu prekročil.

Spomenutý citát však rovnako dobre môže znamenať, že sa mýlim.

JAROSLAV RIDZOŇ

(Autor je filmový publicista)