FOTO – JACQUES ROBERT

Kniha francúzskeho spisovateľa Hervého Guiberta Priateľovi, ktorý mi nezachránil život vyvolala pred desiatimi rokmi vo Francúzsku obrovskú pozornosť. Dodnes sa predáva, a tak z nej prestížne vydavateľstvo Gallimard dodnes vydáva dotlače. V Čechách táto kniha vyšla v preklade Václava Jamka. Francúzska kritika ju svojho času vyhlásila za vrcholné dielo nádejného autora a zároveň beznádejne chorého muža. Je totiž autobiografickým záznamom postupu smrteľnej choroby – tou chorobou je AIDS.

Hervé Guibert je autorom asi dvadsiatich titulov, z ktorých tri vznikli za posledné štyri roky jeho života, keď už poznal diagnózu. Život dobrovoľne ukončil tridsaťšesťročný v roku 1991. V tom roku sfilmoval svoj príbeh na návrh francúzskej televízie. Polemiky o tom, či je takýto film vhodný do televízie, nemali konca, a tak sa film vysielal až rok po jeho smrti. Diskutuje sa však o ňom stále pri rôznych príležitostiach a výročiach. Jedno z nich je aj tento mesiac.

Najväčší škandál vyvolala kniha Priateľovi, ktorý mi nezachránil život tým, ako otvorene líči posledné mesiace života Guibertovho blízkeho priateľa. Ten sa tu síce volá Muzil, ale odkazy na knihy alebo na byt na ulici du Bac sú jednoznačné: Muzil je slávny francúzsky filozof Michel Foucault. Či mal Guibert právo odhaliť to, čo sa Foucault snažil udržať v tajnosti, reprodukovať ich rozhovory a zaznamenávať jeho fyzické aj psychické slabosti, o tom sa ešte stále – desať rokov po smrti – debatuje na stránkach francúzskych denníkov i literárnych časopisov.

„AIDS nám vydává neodvolatelné potvrzení o našem konci. Obnažuje tak zcela naše vědomí o vlastním životě a zbavuje nás sladkého nevědění,“ napísal Guibert. Plurál nie je náhodný. Diagnóza AIDS so sebou okrem chorého strháva ďalšie osudy, prepletené najintímnejšími vzťahmi.

Guibert bez sebautešovania popisuje vlastný strach, chvíle vzbury, vzopätí a depresií – je jasné, že nám hovorí všetko, čo sa dá povedať. „AIDS je nemoc pro naše vědomí zvlášť nesnesitelná, protože ohrožuje život přímo v jeho zdroji, přiměšujíc zárodky smrti nejvlastnějším zárodkům života, sotva bychom v ní však měli hledat výraz Božího nesouhlasu s utvářením lidské sexuality, která se přece ve své skutečnosti nezměnila, jenom už před ní tolik nezavíráme oči,“ napísal prekladateľ a esejista Václav Jamek. Popis erotických scén a lekárskych zákrokov – často surových – striedajú úvahy, ktoré sú protiváhou k realite blížiaceho sa konca.

Guibert a čitateľ od začiatku vedia, ako sa takto rozohraná partia skončí. Text sa nevyvíja, krúti sa v špirále a kopíruje vírivé ľudské myslenie. „Na mé knize mi záleží více než na mém životě, nevzdal bych se jí, abych si uchoval život.“ S tým odhodlaním sa Guibert na začiatku rozhodol prekonávať chorobu, ale tá istá rozhodnosť ho nakoniec doviedla k samovražde. Kniha Priateľovi, ktorý mi nezachránil život patrí k najvýznamnejším textom, ktoré ako hovorí Jamek, pomáhajú nielen znášať, ale aj lepšie nahliadnuť do toho, čo nemožno pochopiť.