„Pacient nesúhlasí s transfúziou a odmietol dokonca aj autotransfúziu,“ hovorí prednosta kliniky popálenín a rekonštrukčnej chirurgie Ján Babík.
FOTO PRE SME – VERONIKA JANUŠKOVÁ
KOŠICE – Závažné zranenie utrpel 21-ročný východniar, ktorý v nedeľu asistoval pri rozkladaní ohňa za pomoci horľaviny. Došlo k explózii a mladý muž má popáleniny prevažne tretieho stupňa na štyridsiatich piatich percentách povrchu tela.
Po hospitalizácii v okresnej nemocnici v Prešovskom kraji ho hneď na druhý deň previezli na Kliniku popálenín a rekonštrukčnej chirurgie Nemocnice VSŽ v Košiciach-Šaci. Pacienta treba najskôr dostať zo šoku a budúci týždeň by mohli prísť na rad prvé plastické operácie. Avšak v súvislosti s tým sa črtá vážny problém, mladíkovi jeho vierovyznanie nedovoľuje prijať transfúziu krvi.
„Svoj nesúhlas s transfúziou deklaroval pacient písomne i ústne. Odmietol dokonca aj autotransfúziu. To výrazne zhoršuje prognózu jeho zdravotného stavu a pri použití neštandardnej liečby aj náklady na poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Liečba sa tak predraží o viac ako pol milióna korún,“ povedal nám včera prednosta kliniky popálenín a rekonštrukčnej chirurgie MUDr. Ján Babík, CSc.
Štandardná liečba predstavuje odstránenie popálenej kože a následnú transplantáciu kože, čo je spojené s pomerne veľkou stratou krvi. Pacient musí postúpiť minimálne tri-štyri plastické operácie, pri ktorých by sa spotrebovalo zhruba osem litrov krvi. V prípade komplikácií aj viac.
„Alternatívou je použitie krvotvorných prostriedkov, ktoré ale neriešia akútnu stratu krvi pri operácii, a odstránenie popálených plôch pomocou lasera. Kým bežná liečba by vyšla na zhruba päťsto-šesťstotisíc korún, v takomto prípade by to bol dvojnásobok. Navyše prognóza je podstatne horšia. Čakáme preto na stanovisko zdravotnej poisťovne, či uhradí zvýšené výdavky na liečbu, ako aj na vyjadrenia právnikov, ako postupovať,“ poznamenal prednosta.
Podľa Babíka sa s podobnými prípadmi už v minulosti stretli, ale nikdy nešlo o zranenie takéhoto veľkého rozsahu. Keď je ale v ohrození pacientov život, lekári sa ocitajú medzi dvoma protichodnými zákonmi. Na jednej strane má pacient právo odmietnuť liečbu a lekár to musí rešpektovať. Na strane druhej je lekár povinný poskytnúť chorému zdravotnú starostlivosť v prípade, že ide o akútne ohrozenie života.
JAROSLAVA GAJDOŠOVÁ
Svedkov Jehovových je vyše dvadsať tisíc
Zásadne odmietavý postoj k transfúzii krvi je jedným zo základných dogiem učenia svedkov Jehovových. Radšej umrú, ako by mali prijať cudziu krv. Vychádzajú pritom z vlastného výkladu Biblie, kde sa v Skutkoch apoštolov odporúča kresťanom „zdržiavať sa krvi“. Argumentujú tiež tým, že neprijímanie cudzej krvi ich chráni pred chorobami ako AIDS a hepatitída. Až do sedemdesiatych rokov svedkovia odmietali aj očkovanie a transplantácie orgánov, v tomto smere už vedenie cirkvi svoj postoj zmenilo. Svedkovia Jehovovi intenzívne sledujú a podporujú výskum iných možností liečby, ktorými by sa dala nahradiť klasická transúzia.
Náboženskú organizáciu založil Charles Taze Russel v r. 1879 v Pittsburghu v USA. Predpovedal koniec sveta na rok 1914.
Na Slovensku začali Svedkovia Jehovovi pôsobiť v roku 1912, rozvíjali sa za prvej republiky. Počas komunizmu boli zakázaní, svoju verejnú činnosť obnovili po roku 1989. V roku 1993 boli oficiálne zaregistrovaní ako náboženská spoločnosť. Neuplatňujú si nárok na financovanie zo štátneho rozpočtu, nepristúpili ani k dohodám medzi registrovanými cirkvami a štátom.
Podľa posledného sčítania ľudu z roku 2001 je na Slovensku 20630 Svedkov Jehovových, najviac, vyše 6000, v Košickom kraji.
(mar)
