FOTO - Archív
Viac ako dva roky po tom, ako 12. júla 1998, presne v deň finále MS, skolaboval, ho zrádzalo zranené koleno, napokon ho z prekliatia dostal francúzsky špecialista, chirurg Gérard Sailant. Ronaldo sa mu odvďačil tým, že ho pozval na majstrovstvá sveta, vraj aby bol pritom, keď sa stane svetovým šampiónom. To bola ale drzosť, nie? Kdeže! Ronaldo zavčasu odhodil zo seba imidž playboya a svoje drahé, ohnivo červené ferrari vymenil za teplo rodinného krbu, kde sa mu najlepšie relaxuje. Všetko podriadil jedinému cieľu - uspieť na MS 2002 v Japonsku a Kórejskej republike. Jeho sen sa stal skutočnosťou. S brazílskym tímom získal titul majstra, stal sa najlepším strelcom turnaja a tým aj držiteľom Zlatej kopačky. Futbalový svet mu, obrazne povedané, opäť leží pri nohách. Sám tento prerod považuje za návrat z pekla do raja. Alebo - prišiel, videl, zvíťazil.
Momentálne vychutnáva oddych v kruhu rodiny v Riu de Janeiro, odkiaľ ochotne poskytol exkluzívny rozhovor SME.
O ceste na šampionát
Keď získal pred dvoma rokmi brazílsky futbalový tím v Paraguaji víťazstvo na Copa America, povedali ste, že ďalším úspechom tohto mužstva bude piaty titul majstra sveta. Z čoho vtedy pramenila vaša viera a optimizmus?
„Pre nás Juhoameričanov je kontinentálny primát rovnako prestížny ako svetový, ak nie niekedy významnejší. Už vtedy som cítil, že sa v mužstve zišla výborná partia, ktorá dýcha kolektívne. Úspech v Paraguaji bol po krachu na šampionáte vo Francúzsku v roku 1998 ako balzam na boľavú ranu. Znamenal pre nás neobyčajne veľa. A pre mňa vieru, že práve tento tím môže nášmu ľudu získať aj piaty titul majstrov sveta.“
Po Copa America však prišlo veľké sklamanie v podobe slabého účinkovania Brazílie v kvalifikácii MS. Účasť na nich ste si vybojovali až v poslednom zápase. V čom bol veľký zvrat vo výkonnosti mužstva?
„Podľa mňa sa počas kvalifikácie veľa experimentovalo, striedali sa rôzni hráči, hľadala sa ideálna zostava. A akosi, samozrejme, sa myslelo, že sa nám nič nemôže stať a postúpime aj tak. Možno sme niektorých súperov aj podcenili, a to sa nám vypomstilo, ale nepripúšťam, že by bol náš postup ohrozený. Mali sme totiž pred sebou vyžrebovanie a všetko bolo dobre zrátané. Čiže postup na poslednú chvíľu, ale naisto.“
Vo vtedajšej kríze vás gólmi zachraňoval Romário, ktorého tréner Scolari napokon na MS, napriek nátlaku verejnosti, nenominoval. Ako sa na to pozeráte vy?
„Romário je pre mňa fenomenálny hráč a strelec, aj ja som sa od neho veľa naučil. Skutočne nám v ťažkých chvíľach kvalifikácie výrazne pomohol. Prečo ho napokon tréner nenominoval, neviem. To je skôr otázka pre neho. Ja som to ovplyvniť nemohol, mal som totiž dosť starostí so sebou.“
Môžete byť konkrétnejší?
„Bol som vystresovaný zo svojho zranenie. Stále som chodil po lekároch. Niektorí ma už odpisovali, vraveli, že už asi nikdy nevybehnem na trávnik, neoblečiem reprezentačný dres. Budil som sa zo sna. Trpeli všetci okolo mňa. Ak sa obzriem späť, je to vlastne zázrak, že som sa vrátil.“
Vy osobne ste mali po tom dlhodobom zranení obavu, že skončíte s futbalom?
„Keďže som to počul stále okolo seba, mal. Ale pevne som veril, že sa stane ten zázrak a ja sa vrátim.“
A ten návrat bol ozaj impozantný ako z ríše rozprávok. Ste majstrom sveta, kráľom strelcov, vyrovnali ste strelecký rekord Pelého na MS. Všetci vás považujú za nového futbalového kráľa. Nekrúti sa vám z toho všetkého hlava?
„Ja a futbalový kráľ? Nie, to je nereálne. Pelé je neprekonateľný, on je a zostane jediným futbalovým kráľom našej planéty. Samozrejme, že mi lichotí, keď ma s ním porovnávajú. Od začiatku som ďakoval osudu, že som sa s ním mohol osobne stretnúť, podať mu ruku, objať ho.“
Elegantne ste obišli konštatovanie o svojej streleckej jedinečnosti.
„Ha, ha… Mám z toho veľkú radosť, neskrývam to. Ako som povedal, po zranení som sa vrátil z pekla do raja. Teší ma však hlavne fakt, že moje góly pomohli Brazílii k titulu majstra sveta. Čo by bolo z toho, ak by som bol najlepším strelcom šampionátu a my by sme nezískali titul? Bol by som najnešťastnejší človek na zemi. A teraz? Som ten najšťastnejší. Ďakujem Bohu, že nado mnou držal ochrannú ruku. Aj náš titul považujem za dar od Boha.“
O ceste k titulu
Po svetovom šampionáte sa môžete pozerať na futbalový svet poriadne zvysoka. Aký je to pocit byť majstrom sveta?
„Neopísateľný. Tak som o tom počúval a teraz môžem potvrdiť, že je to pravda. Zdá sa mi, akoby som stále sníval veľký sen. Celkom určite potrebujem ešte pár dní sa upokojenie sa, aby som titul potom v pokoji vychutnal. Som stále akoby v tranze, v eufórii.“
Ako ste prežívali finálový zápas s Nemeckom a ako by ste v ňom hodnotili svoj výkon?
„Hm… Nemci sú vždy nepríjemnými súpermi, nesmierne húževnatí a bojovní. Finálový duel je aj akýsi vabank, v ktorom sa môže stať čokoľvek. Stačí nepremeniť tutovku a môže sa to vypomstiť, vráti sa to ako bumerang. Veru, v polčase som vchádzal do šatne s výčitkami svedomia, veď som mal tri-štyri šance, ktoré inokedy premieňam. Myslel som aj na ten bumerang. Navyše som mal akési ťažké nohy, celkove som nebol vo svojej koži. V druhom polčase to už bolo lepšie, viac som sa sústredil na hru. Keď som dal prvý gól, pevne som veril, že budeme majstrami sveta. Brankár Marcos nás totiž v bráne niekoľkokrát podržal a to nám dodalo sebavedomie. Myslím si, že sme boli lepším mužstvo a vyhrali sme zaslúžene.“
Cesta za titulom bola ozaj triumfálna, vyhrali ste všetky duely. Naposledy sa to podarilo Pelému a spol v roku 1970 v Mexiku. Práve tento tím je považovaný za najlepšie brazílske „selecao“ všetkých čias. Neprekáža vám to? Nežiarlite na nich, necítite sa v ich tieni?
„Niééé… Vylúčené. Naopak, pre nás je obrovskou cťou byť nasledovníkmi takých legiend ako Pelé, Jairzinho, Rivellino, Edú, Gerson, Toastao a ďalších. Ten výber z Mexika bol fakt najlepší.. Ale ani tento náš nie je zlý, ha, ha…“
Ktorý hráč brazílskych majstrov sveta má medzi spoluhráčmi najväčší rešpekt?
„Ak by sme to vzali historicky, tak určite Pelé. Toho berie každý. V tomto našom tíme sa nedelíme na hviezdy, uznávanejších či menej uznávaných. Po Copa America sa vytvoril v mužstve kolektívny duch vzájomnej dôvery a ten pretrval cez kvalifikáciu až doteraz.“
O futbale
Aký je podľa vás rozdiel medzi európskym a juhoamerickým futbalom?
„V Európe prevláda silový a často pretaktizovaný futbal, kým v Južnej Amerike je oveľa hravejší, viac sa myslí na diváka.“
Koho zo štvorice Argentína, Nemecko, Anglicko, Taliansko považujete za najťažšieho súpera pre Brazíliu?
„Každý má svoje kvality, prednosti, ak sa však vžijete do rivality medzi nami Argentínou, tak najsladšie nám chutí víťazstvo nad týmto odvekým sokom.“
Ste už v európskom futbale pomerne dlho. Ako si privyká Brazílčan na európsky klub a futbal vôbec?
„Keď som prišiel do Eidhovenu, bol som ešte veľmi mladý a premotivovaný v snahe presadiť sa. Hodili ma do vody zo dňa na deň a nemal som času rozmýšľať, či je to pre mňa dobré, alebo nie. Keď som chcel hrať, musel som šliapať ako o život. Ten štýl ma strhol. Nejako mi to ale neprekážalo. Pravda, vtedy si ma súperi toľko nevšímali, ako dnes. A zvyknúť si na bežný európsky život sa dá.“
Veľa sa hovorilo, že hviezdy európskych veľkoklubov boli na šampionáte unavené. Ako to že Brazílčania zostali svieži, hraví a chcelo sa im hrať futbal?
„Neviem zo zodpovedne vysvetliť. Mnohí z nás mali za sebou rovnako náročnú sezónu. A prečo neboli unavení? Myslím si, že to je vec osobného prístupu každého hráča. Nás sa to netýkalo, tak to hlbšie neskúmam.“
Ktorého brankára na svete považujete za najlepšieho alebo ktorému sa dávajú najťažšie góly?
„Záleží na momentálnej forme brankára aj strelca. Nemec Maier bol a je vo svete vysoko uznávaný a akej chyby sa dopustil vo finále? Náš Marcos mal byť naším slabším ohnivkom v reťazi, ale napokon sa stal príjemným prekvapením šampionátu, oporou.“
Čomu a komu vďačíte za svoje doterajšie futbalového úspechy?
„Za posledné znovuzrodenie môjmu francúzskemu lekárovi Gérardovi Sailantovi. Za ostatné rodine. My Brazílčania sme bez rodiny a rodinného zázemia len poloviční, neznamenáme nič. Potrebujeme mať okolo seba najbližších, tak vo chíľach radosti, ako aj žiaľu či v starostiach. Kto nepozná našu mentalitu, zvyky, náš temperament, len ťažko to pochopí. Sme nábožensky a citovo založení ľudia, ktorí na každú krivdu reagujú svojsky a veľmi skoro vycítime pozitíva a negatíva okolo seba.“
O budúcnosti
Trúfate si prekonať rekord Nemca Gerda Müllera v počte strelených gólov na majstrovstvách sveta? On ich má na konte štrnásť, vy dvanásť.
„Ak budem zdravý a Brazília bude v roku 2006 v Nemecku pri tom, čo verím, že bude, pokúsim sa. Prioritou pre mňa však vždy je, aby bol úspešný tím, čiže aby sme obhájili titul majstra sveta.“
Aké je vaše prianie do budúcnosti?
„Po šampionáte si chcem predovšetkým oddýchnuť a užiť si radosti v kruhu rodiny. Želám si, aby mi forma a zdravie vydržali čo najdlhšie. Ak zostanem v drese Interu Miláno, čo by som chcel, rád by som s ním konečne získať titul, ktorý nám v tomto roku v poslednej chvíli ušiel. Verím, že Boh bude stáť pri nás ako pri ceste za titulom majstrov sveta pre Brazíliu.“
Autor: JOE BORBÉLYAutor je generálnym manažérom tímu bývalých brazílskych majstrov sveta vo futbale Brasil Masters
