Pravda o pogrome v Jedwabnom Poliakov šokovala. Najnovšie odhalenia, podľa ktorých 1600 Židov v tomto severopoľskom mestečku nezavraždili nacisti, ale miestni Poliaci, donútila mnohých zmeniť stereotypné nazeranie na samých seba. Čierno-biele videnie zločinov druhej svetovej vojny dostalo zrazu mnoho odtieňov. Podľa nich neboli Poliaci iba obeťami, ale aj vinníkmi. A s tým sa nevie vyrovnať takmer polovica z nich.

Stojaté vody rozvíril americký historik poľského pôvodu Jan Tomasz Gross. Vo svojej knihe Susedia minulý rok napísal, že v júli 1941 Židov v miestnej stodole za živa neupálili nacisti, ale ľudia z Jedwabného a okolia. Hoci mali Nemci na tragédii svoj podiel, pretože miestnych proti Židom štvali, neboli vrahmi. Podľa pamätníkov si vraj len robili fotografie.

Grossove tvrdenia potvrdzujú aj prvé výsledky archeologického prieskumu masového hrobu, ktorý inicioval štátny poľský inštitút IPN. Na kostrách neboli objavené stopy po guľkách, ktoré by zodpovedali verzii, že aspoň časť Židov postrieľali nacisti. V hrobe sa ale našli časti sochy Vladimíra Iľjiča Lenina, čo podporuje dohady o motíve tragédie. Leninova socha bola dedičstvom po sovietskych okupantoch, ktorí boli v Jedwabnom dva roky pred nacistami. Poliaci sa Židom mstili za to, čo považovali za kolaboráciu s Rusmi. Obete zrejme prinútili niesť sochu z námestia až do stodoly. Zvyšky sochy evidentne odolávali ohňu.

Rozruch nespôsobili len nové odhalenia, ale aj diskusia o tom, ako sa k nim má spoločnosť postaviť. Desaťročia Poliakov komunisti vychovávali vo viere, že boli obeťami druhej svetovej vojny. Podľa prieskumu verejnej mienky preto 48 percent obyvateľov odmieta priznanie viny a následnú prosbu o odpustenie. Opačného názoru je 30 percent Poliakov.

Polovičný krok urobila katolícka cirkev. Poľskí biskupi pod vedením primasa Józefa Glempa síce v nedeľu poprosili Boha o odpustenie. Glemp si ale neodpustil otázku: „Nemali by aj Židia platiť za svoju vinu na kolaborácii s boľševikmi, ktorí posielali Poliakov na Sibír alebo do väzenia?“

Prekvapujúco sa zachoval prezident Aleksander Kwasniewski. Bývalý komunista, ktorý sa často riadi prieskumami verejnej mienky, nezaváhal. „Vec treba nazvať pravým menom. Ukrutný zločin vykonali Poliaci, naši rodáci. Preto je nevyhnutné urobiť to, čo sa v podobných situáciách patrí. Ospravedlniť sa a poprosiť o prepáčenie,“ povedal.

Po symbolickom pokľaknutí bývalého nemeckého kancelára Willyho Brandta pred pomníkom hrdinov varšavského geta a prosbe o odpustenie za masaker v katynskom lese, ktorú vo Varšave pred ôsmimi rokmi vyriekol Boris Jeľcin, musia teraz skloniť hlavy aj Poliaci.

Oficiálne by sa mal Kwasniewski ospravedlniť 10. júla, keď si Jedwabne pripomenie 60. rokov od masakry. Pri tej príležitosti by mal definitívne z miestneho pomníka zmiznúť nápis, podľa ktorého Židov upálili Nemci. Nahradiť by ho mal nový: „Budúcim generáciám, aby hriechy nenávisti, rozdúchané nemeckým nacizmom, už nikdy nemohli proti sebe postaviť ľudí tejto časti zemegule.“

MIRIAM ZSILLEOVÁ