Čierne oči, zarámované širokou vrstvou černe, fixujú diváka. Ženy Alaha sa prenikavo dívajú spoza závojov. Shirin Neshatová tu kladie vedľa seba rozdielne svety islamských mužov a žien. Po Viedni a Londýne prichádzajú fotografie a videá tejto newyorskej Iránčanky aj do hamburskej Kunsthalle, aby pokračovali vo Francúzsku a Švajčiarsku a skončili opäť v Rakúsku.

Shirin Neshatová patrí k najžiadanejším a najdiskutovanejším umelkyniam súčasnosti. Na európsko-americkej umeleckej scéne platí za feministku-multikulturalistku. Dnes by žiadna významnejšia výstavná sieň neodmietla prezentáciu jej sugestívnych čierno-bielych fotografií a videoprojekcií.

Vo fotosérii Ženy Alaha napríklad vyzbrojila svoje zahalené ženy zbraňami a dýkami. Začiatok svetovej islamskej revolúcie? Signál na prostest proti utláčaniu žien v moslimskom svete?

Umelecká stratégia nejednoznačnosti vedie Shirin Neshatovú ešte ďalej. Na fotografiách môžeme čítať lyriku súčasnej iránskej poetky v origináli. Aspoň teoreticky. Shiriin Neshatová si je dobre vedomá toho, že jej takmer výlučne západné publikum ničomu z napísaného nerozumie. Jazyku tu úplne chýba jeho hlavná funkcia - sprostredkovať obsah. Prezentuje ho ako kaligraficky príťažlivý, ale nerozlúštiteľný.

Životopis Shirin Neshatovej je pomerne napínavý. Neshatová sa pohybuje medzi svetmi, nikam nepatrí - popisuje svoju skúsenosť cudzinky vo vlastnej krajine: „Bol to šok. Krajina sa úplne zmenila, z Perzie, ktorú som poznala, bola islamská republika. Perzská kultúra stála na celkom iných hodnotách ako moslimská, je menej rigidná, poetickejšia, literárnejšia, má veľmi starú tradíciu. Nová vláda vniesla novú prísnu formu islamu, pokúsila sa odstrihnúť perzské dejiny a nahradiť ich všeobecnou, islamskou kultúrou.“

EDWIN GRASSMEIER

(Autor je prekladateľ)