Podľa ministra obchodu Germana Grefa, by nové clo malo vstúpiť do platnosti mesiac po oficiálnom zverejnení vládneho uznesenia a malo by trvať dva mesiace. „Predpokladám, že uznesenie zverejníme budúci týždeň,“ dodal Gref.
Rozhodnutie o zvýšení exportných ciel na ropu prichádza len týždeň potom, ako vládna komisia pre zahraničný obchod a colnú politiku rozhodla o zvýšení ciel aj pri exporte zemného plynu. V tomto prípade z 5 na 10 percent z deklarovanej hodnoty exportu. Gazprom sa zatiaľ nedohodol s ministerstvom financií na kalkulácii priemernej ceny plynu ponúkanej Ruskou federáciou. Podľa prepočtov rezortu financií by priemerná ročná cena mala vzrásť na 118 amerických dolárov za 1000 kubíkov. Podľa výkonného riaditeľa Gazpromu Sergeja Dubinina by to malo byť 112 dolárov, pretože vyššia cena by mohla mať za následok obmedzenie investícií podniku.
Podľa americkej vládnej agentúry EIA je Ruská federácia schopná každoročne exportovať viac ako polovicu svojej produkcie ropy. Ruský export pritom robí veľmi atraktívnym slabý rubeľ (po finančnej kríze v auguste 1998) v kombinácii s obmedzenou spotrebou na domácom trhu. Od roku 1991 sa ruský export ropy začal popri obsluhe krajín bývalého sovietskeho bloku čoraz viac zameriavať aj na západnú Európu. Ako sa zvyšovali ropné dlhy odberateľov postkomunistických krajín, zvyšoval sa aj záujem ruských exportérov o Západ, kde je silný dopyt a platí sa cash. Väčšina ruskej ropy tak dnes prúdi do krajín ako Veľká Británia, Francúzko, Taliansko, Nemecko a Španielsko. Export do krajín mimo územia bývalého Sovietskeho zväzu vzrástol z 53 percent v roku 1993 na 89 percent v roku 1998.
V oblasti zemného plynu je Rusko najväčším svetovým exportérom s najväčšími rezervami tejto suroviny. Po rozpade Sovietskeho zväzu sa export do bývalých zväzových republík znížil o viac ako štvrtinu.
(tom)
