Černákov príbeh je plný paradoxov a prekvapujúcich zvratov. Ale iste nikto, kto sleduje kriminálne prostredie Slovenska a boj štátu proti nemu, by si ani vo sne nepredstavil, čo sa stalo skutočnosťou krátko po vynesení neprávoplatného rozsudku doživotia nad Černákom.
Špecializovaný tím, ktorý prispel k tomuto verdiktu rozhodujúcou mierou, je v troskách. Vo chvíli triumfu a okamihu pre zaslúžené ocenenie, dostáva jeho šéf plk Ing. Ivan Ševčík príkaz hlásiť sa ako radový vyšetrovateľ v Prievidzi, teda tam, kde pred štvrťstoročím začínal. Navrhovaný plat je o šestinu nižší, než jeho výsluhový dôchodok!
Názornejšie vyprevadenie z Policajného zboru si ťažko predstaviť. Zároveň je totiž odvolaný aj z pozície riaditeľa Útvaru pre boj proti organizovanej kriminalite. Je to zjavná, okázalá degradácia a nemá zjavné vysvetlenie. Iba ak jedno a to znie neuveriteľne – ktosi má pocit, že je po boji a tých, čo v ňom cedili pot a krv treba odstaviť, pretože zaujímajú príliš lákavé stoličky.
Neuveriteľné na tom je to, že boj s Černákom vôbec ešte nie je dobojovaný, viaceré jeho prípady sú nedoriešené, desiatky obetí ešte čaká na objasnenie svojho tragického konca a spravodlivosť.
Neuveriteľná je aj krátkozrakosť takéhoto činu, pretože na kvalitného vyšetrovateľa sú naviazaní svedkovia a ich dôvera, rovnako ako sieť informátorov. Je to o osobných vzťahoch a osobnosti mužov zákona, ktorí si dokážu zjednať rešpekt aj v podsvetí. To sa z akokoľvek teplej stoličky vybaviť nedá.
Veď s Černákom súvisí aj prípad Jozefa Roháča, na ktorého okrem podozrení neexistujú ešte solídne zabezpečené dôkazy a svedectvá. A tie zrejme nebude mať kto zabezpečovať, pretože s vedúcim špecializovaného tímu odchádzajú aj ďalší kvalitní policajní dôstojníci. Na protest dokonca aj mimo Policajného zboru.
Takýto rozklad najúdernejšej jednotky polície proti organizovanému zločinu si Černák nemohol vysnívať ani v najdivokejších snoch. Ako už toľkokrát v jeho prípade, neuveriteľné sa opäť stáva skutočnosťou...
Koniec v nedohľadne?
Černákov životný príbeh pripomína tie hollywoodske filmy, ktoré majú hneď niekoľko koncov. Veď to zvážme.
Prvým plánovaným koncom mal byť súd, z ktorého vyjde vďaka advokátom a spriatelenej vládnej moci čistý. Ale napriek predpokladom sa k vydieraniam pridal aj únos a vražda Szymaneka, a odrazu sa už hralo o doživotie.
Ešte v priebehu procesu hrozilo, že Černáka pustia na slobodu, lebo zákonná lehota jeho väzby sa končila. Tým sa to však neskončilo, lebo sa zmenila vláda a nový parlament kvôli Černákovi túto lehotu významne predĺžil z troch na päť rokov.
Z najťažšieho obvinenia Černáka advokáti vysekali, ale ani s pomocou Najvyššieho súdu to neuhrali bez trestu. A ani jeho odsedením sa to neskončilo.
Černák sa pokúsil dostať na slobodu po polovici trestu. Dobrý plán zmaril sám svojím nehoráznym správaním po prepustení. Za to sa mal vrátiť do basy, ale prokuratúra paradoxne nezasiahla.
Tým sa to neskončilo, lebo zasiahol vtedajší minister spravodlivosti Lipšic a Najvyšší súd vrátil Černáka do väzenia.
Tým to však neskončilo, lebo ten istý súd a záhadné kontakty mu dali dosť času, aby ešte predtým ušiel.
Tým to však neskončilo, lebo na úteku dlho nevydržal. Černák sa vrátil do väzenia.
Tým to však neskončilo, lebo hneď požiadal o prepustenie po odpykaní dvoch tretín trestu. Odporúčania z väzenia aj spoločenské záruky mu otvárali brány väzenia. Hneď sa však zabuchli, lebo vysvitlo, že to prvé je falošné a druhé nedôveryhodné. Černák si teda odsedel celý trest.
Tým to však neskončilo, lebo ešte pred jeho odpykaním prišla nová obžaloba a vzatie do novej väzby.
Tým to však neskončilo, lebo podľa princípu špeciality prokuratúra pochybila a Černák mal ísť okamžite na slobodu.
To sa nestalo, lebo prokuratúra použila všetky, aj celkom zúfalé prostriedky a Černák v druhej väzbe ostal.
Ďalší zvrat prišiel v roku 2007, keď sa Černák pod tlakom utajených svedkov rozhodol pre dohodu o vine a treste. Už bol fakticky na lopatkách a bojoval o šancu vyviaznuť len s takzvaným výnimočným trestom do dvadsaťpäť rokov. Lenže pri rekonštrukciách si uvedomil, že títo svedkovia si po rokoch už veľa nepamätajú a navzájom sa pletú. Tak všetko odvolal.
Konečne teda nadchádza druhý megaproces, kde sa zdá, že Černákovi už naozaj nič nepomôže a skončí za mrežami do konca života. Sedem vrážd na krku a svedectvá aj jeho najbližších komplicov sú drvivé. Záver procesu bol naplánovaný na 11. december 2008 a Černákovi by už nikto súdny šancu nedal.
Tým to však nekončí, lebo Černákovým advokátom sa darí naťahovať proces ešte ďalšie mesiace. Ale aj po všetkých kľučkách sa toto dejstvo Černákovej zločineckej kariéry i života chýli ku koncu.
Na 9. marec 2009 sú naplánované záverečné reči. O rozsudku obžaloba ani verejnosť nepochybujú. Ale ani tým sa to nekončí.
Doslova v poslednej chvíli sa Černák pod hrozbou výnimočného trestu rozhoduje pre výnimočný krok. Predstupuje pred súdny tribunál s tým, že je pripravený vypovedať. Viac ako desaťročie sa držal úlohy bossa, ktorý nikdy nezradí a nedá sa zlomiť, aby vypovedal. Ani tým sa to nekončí.
Černák sa odvoláva na krajský súd. Teoreticky by jeho rozhodnutie mohlo trvať tak dlho, že by Černákovi vypršala zákonná väzba a bol by slobodný. Ale tým sa to nekončí.
Ešte môže skúsiť znovu otvoriť zásadu špeciality, keď česká strana dala súhlas na súdne konanie pre ním pripravované vraždy, až keď bolo vznesené obvinenie z tých najlepšie zdokumentovaných. Z čisto formálneho hľadiska je to neprípustné a naše súdy už prepustili vrahov za hlúpejšie formality.
Ak by s týmto argumentom uspel napríklad v Štrasburgu (pričom európsky súd by sa nezaoberal jeho vinou či nevinou, ale len správnosťou procesných úkonov), všetko dokazovanie spáchaných vrážd by sa muselo začať odznovu. A to pri vysokej úmrtnosti svedkov a ich slabej pamäti by nemuselo nutne viesť k rovnakému výsledku.
Na druhej strane, ani sily zákona nezaháľajú. V Krakove bol Černák medzičasom predsa len odsúdený za únos a vraždu Szymaneka. A navyše je už obvinený aj z vraždy krčmára Vlčeka. Povedali by sme si, tu niet úniku, pasca sklapla.
Dňa 22. 9. 2010 senát Krajského súdu v Prešove potvrdil trest doživotného odňatia slobody v procese s Mikulášom Černákom. Mikuláš Černák využil možnosť nebyť prítomný pri vynesení tohto rozsudku.
Autor: Gustáv Murín
